Šťastné číslo Šimona Peresa je zrejme deviatka. Osemdesiattriročný politik sa stane deviatym prezidentom židovského štátu a jeho včerajší súboj o kreslo hlavy štátu bol po viacerých parlamentných, straníckych a prezidentských voľbách deviatym volebným zápasom v jeho kariére. A prvým úspešným.
Výmena stráží
Večný smoliar Šimon Peres nakoniec zvíťazil a 15. júla zasadne do kresla prezidenta. Nahradí Mošeho Kacava, ktorý z úradu odchádza s potupným obvinením zo znásilnenia, sexuálneho obťažovania a ďalších trestných činov.
Práve Kacav sa pred siedmimi rokmi stal prekvapujúco víťazom vo voľbách, ktoré mali byť jasným triumfom Peresa. Ten je v izraelskej politike už od roku 1959.
Prezidentom sa stal v druhom kole do poslednej chvíle napínavých volieb, potom čo sa jeho rivali - labouristka Collete Avitalová a kandidát pravicového Likudu Reuven Rivlin – vzdali kandidatúry v jeho prospech. Jeho zvoleniu nič nestálo v ceste.
Za Peresa hlasovalo 86 zo 120 členov Knessetu. Zdá sa, že ho podporili aj poslanci ultraortodoxnej strany Šas, ktorí pred siedmimi rokmi jemu sľúbené hlasy nakoniec dali Kacavovi.
Funkcia prezidenta v Izraeli je skôr ceremoniálna, významnejšou právomocou je azda len udeľovanie amnestií.
Izraelčania dúfajú, že po škandalóznom Kacavovi navráti Peres úradu jeho vážnosť a využije svoje medzinárodné renomé na zlepšenie imidžu židovského štátu vo svete. Peres je nositeľom Nobelovej ceny mieru a zrejme jediným v cudzine známejším izraelským politikom, ktorý má skôr dobré meno.
Rozhodla dobrápovesť
Evidentne dojatý Peres v ďakovnej reči spomenul, že by chcel predovšetkým zjednocovať rozdelenú izraelskú spoločnosť. Poslanci vyzdvihli jeho dlhoročnú službu Izraelu aj lásku k vlasti.
Viacerí členovia Knessetu otvorene priznávali, že za Peresa hlasovali aj zo sentimentálnych dôvodov a preto, „že si to už konečne zaslúžil".
Zároveň sa však ozývajú hlasy, či nie je Peres na post pristarý. Keď mu vyprší funkčné obdobie bude, na prahu deväťdesiatky. Barak sa vracia na výslnie
Bývalý izraelský premiér Ehud Barak sa vracia do politiky. V utorok sa stal šéfom Strany práce a zanedlho sa zrejme stane aj ministrom obrany. Na oboch postoch tak nahradí Amira Pereca. Ten bol šéfom labouristov len 19 mesiacov a „preslávil“ sa hlavne nezvládnutím vojny so šiitským hnutím Hizballáh v Libanone. Barak v straníckych voľbách tesne porazil politického nováčika Amiho Ajalona.
Prispeli k tomu hlavne hlasy z kibucov, ale aj od izraelských Arabov a drúzov. Ajalon medzi Arabmi stratil. Po prvom kole primárok napadol Baraka tvrdením, že ho volili Arabi.
(mik)
Autor: Tel Aviv
