Kaltenbach napríklad kritizuje menšinový zákon, podľa ktorej sa volieb do samospráv môžu zúčastniť iba tí, čo sa zapíšu na menšinové voličské zoznamy. Nikto však nekontroluje, či naozaj k menšine patria. „To je štátom legitimovaný podvod,“ tvrdí Kaltenbach.
Menšiny majú v Maďarsku samosprávy, ktoré by im mali zaisťovať školskú a kultúrnu autonómiu. Tá však často funguje formálne. Nie je zaistené ani zastúpenie menšín v parlamente, ktoré predpokladá ústava.
Politikov podľa Kaltenbacha zaujíma jediná domáca menšina, Rómovia. Ani tí však pre snahu riešiť ich situáciu, ale preto, lebo sa stali politickým činiteľom a chcú získať ich hlasy.
Stĺpček Petra Schutza
Asimilácia
Vôbec najvýraznejším prejavom starosti o menšiny v Maďarsku je existencia úradu ombudsmana pre národnostné a etnické práva. Výroky pri príležitosti striedania na tomto poste sa dajú preložiť len tak, že pridaná hodnota je nula.
Zhoda bývalého i nového ombudsmana, že pokrok
v riešení menšinovej problematiky brzdí „nedostatok politickej vôle“, je zaiste oprávnená v otázke volebného zákona, kde parlamentnému zastúpeniu etník a národností bránia partajné egoizmy. Pravdivý je aj postreh, že politici v Budapešti nevenujú vlastným menšinám zlomok tej pozornosti, čo Maďarom za hranicami.
Veľká otázka je, či plazivej asimilácii, ktorú odstupujúci Jenő Kaltenbach i nastupujúci Ernő Kállai kritizujú, môžu politici vôbec efektívne brániť. To, čomu by nemali prekážať, a treba priznať, že sa ani nesnažia, je starosť slovenskej, srbskej či rumunskej vlády o vlastných rodákov. Skutočný problém, viac sociálny ako národnostný, je početná menšina rómska. Nie je isté, či kultúrne autonómie, ktoré chce Ernő Kállai ako svoju prioritu presadzovať, je to správne riešenie.
Autor: pm
