Kam smerujú úspory domácností krajín strednej a východnej Európy (SVE)? Sporia domácnosti v regióne viac, či menej ako v minulosti? A ako rýchlo sa popritom zadlžujú? To sú len niektoré otázky, ktoré zodpovedá každoročná štúdia analytikov UniCredit Group o bohatstve a zadlžení domácností v krajinách SVE.
Po prvý krát sa táto štúdia pozrela aj na to, aký je podiel regiónu SVE na svetovom finančnom bohatstve domácností. Ak pod finančné bohatstvo zahrnieme hotovosť, bankové vklady, investície do cenných papierov, po-
dielových fondov, investičné životné poistenie, dôchodkové poistenie a pripoistenie a iné formy sporenia (napr. stavebné); potom držali domácností SVE v roku 2006 celkovo necelé jedno percento celosvetového bohatstva. (graf 1).
Štruktúra bohatstva
Zaujímavé sú aj rozdiely v štruktúre tohto bohatstva. Kým v severnej Amerike držia domácnosti len 14 % úspor v hotovosti a bankových vkladoch, v SVE je to až 66 %. Tento podiel sa však v SVE postupne znižuje a predpokladáme, že v roku 2009 dosiahne len niečo viac ako 60 %. Naopak, rásť by mala najmä váha dôchodkových a podielových fondov.
Objem finančného bohatstva v krajinách SVE v uplynulých štyroch rokoch rýchlo narastal, významne z neho však ukrajovalo rýchlo rastúce zadlženie. Len v štyroch krajinách regiónu tak predbehol rast čistého finančného bohatstva (t.j. zníženého o dlhy) rast miestnej ekonomiky. Bolo to v Bulharsku, Chorvátsku, Poľsku a Slovinsku. V ostatných ôsmych sledovaných krajinách bol rast čistých úspor v porovnaní k hrubému domácemu produktu v sledovanom období záporný. V polovici z týchto krajín (Česko, Estónsko, Lotyšsko a Maďarsko) sa dá takýto vývoj vysvetliť zvýšeným príklonom k nadobúdaniu nehnuteľností. Ostávajú však naďalej štyri krajiny - Rumunsko, Rusko, Turecko a prekvapujúco aj Slovensko, kde bol v prípade domácností zaznamenaný tak pokles čistých finančných úspor k HDP, ako aj pokles čistých finančných úspor a investícií do nehnuteľností (opäť v pomere k HDP) - (graf 2).
Núkajú sa nám tri možné vysvetlenia tohto prekvapivého výsledku. Po prvé, že na Slovensku bolo tempo zadlžovania sa spotrebnými úvermi výrazne vyššie ako v ostatných krajinách. Po druhé, že na Slovensku výrazne rýchlejšie ako ekonomika rástla spotreba domácností a tie teda málo finančne sporili a po tretie, že je tu výraznejší (než v ostatných krajinách) rozdiel medzi rastom ekonomiky a rastom miezd.
Rast miezd zaostáva
za rastom ekonomiky
Naša analýza ukazuje, že v poslednom období je najpravdepodobnejšie tretie vysvetlenie - teda že za relatívne pomalým rastom úspor stojí najmä potlačený rast miezd (v porovnaní s rastom ekonomiky). Podľa nášho názoru to nie je negatívny jav. Naopak, prirýchly rast miezd, aký zaznamenávajú napr. pobaltské krajiny znižuje ich konkurencieschopnosť a tlačí na vyššiu infláciu v strednodobom horizonte.
Aké sú teda výhľady na rast čistého finančného bohatstva v najbližších troch rokoch? A naj-mä ktoré produkty budú domácnosti v SVE na sporenie a zadlžovanie sa preferovať? V prvom rade predpokladáme, že finančné bohatstvo domácností regiónu bude rásť o niečo pomalšie (v priemere 12 % ročne) než dlhy domácností (pri tých očakávame rast 19 % ročne). Najrýchlejšie by mali bohatnúť domácnosti v Rusku a Srbsku - úspory by tu mali rásť v priemere o 25 % ročne. Na opačnom konci by mali byť Česi a Maďari s 8-percentným ročným rastom úspor. Najrýchlejší rast dlhov by naopak mali zaznamenať Rusi a Rumuni. Najmenší záujem zvyšovať svoju zadlženosť budú mať domácnosti v Maďarsku a Chorvátsku. Slovensko bude v oboch prípadoch v strede pelotónu sledovaných krajín. Aj u nás však bude pokračovať postupný odklon od tradičných vysoko likvidných aktív ako sú vklady a hotovosť smerom k dôchodkovým a podielovým fondom.
Viliam Pätoprstý
Hlavný analytik UniCredit Bank
