Peniaze mali najrôznejšiu podobu: zlaté a strieborné kotúčiky (v pravlasti mincí, Lýdii), šnúrky medenákov i papierové ceduľky (v Číne), alebo okrúhle kamene veľkosti mlynského kolesa (na mikronézskom ostrove Yap). Každá podoba mala svoje výhody i nevýhody. Zlaté a strieborné mince sa práve tak ľahko prenášali ako ukradli. Z papierových peňazí sa vplyvom inflácie často stali len pekne potlačené ceduľky. Kamenné kolesá boli odolné voči ukradnutiu aj inflácii, no v bežnom platobnom styku s nimi boli problémy. Všetky doterajšie podoby peňazí však mali čosi spoločné: dali sa vidieť a ohmatať. Teraz prichádza nová forma platidla - elektronické peniaze. Nedajú sa vidieť ani chytiť do ruky, no ich obľuba rastie rýchlejšie, ako by sa dalo čakať. Čo si od nich môžeme sľubovať?
Nie sú peniaze ako peniaze
Hneď na úvod si povedzme, že elektronické peniaze (e-cash) nie sú úplne totožné s bezhotovostným platobným stykom, aj keď majú všetky jeho vlastnosti. Bezhotovostný platobný styk samozrejme nie je žiadna novinka. Zmenky poznali už starí Rimania a platobné karty majú za sebou jedno storočie existencie. Bezhotovostné platby nahrá-dzajú hotovosť, ale sú to stále klasické peniaze. Okrem iných je pri nich dôležitá tá vlastnosť, že ich dáva do obehu peňažná inštitúcia, ktorá je na to oprávnená centrálnou bankou. Emitovanie peňazí je výsadným právom centrálnej banky, ktorá stráži rovnováhu medzi peňažnou masou a sumou tovarov a služieb v obehu. Práve z týchto dôvodov centrálne banky neradi vidia, keď sa niekto rozhodne zvýšiť masu peňazí v obehu razením falošných mincí (kedysi) alebo ich rozmnožovaním na kopírke (dnes). Pokiaľ komerčná banka vydá niekomu k bankovému účtu platobnú kartu, masa peňazí v obehu sa nezmení. Čo sa zaplatí kartou, to odíde z účtu. Iná vec však je, ak peniaze emituje ktosi iný. Nie však kopírovaním, ale skutočnou vlastnou emisiou nejakej podoby peňazí, ktoré sú reálne kryté nejakým tovarom alebo službami.
Mobil ako bankový terminál
Využívanie elektronických (resp. digitálnych) peňazí má nesporné prednosti. Náklady na obeh hotovosti sú vysoké a zarábať na malých hotovostných transakciách je skoro nemožné. Ani platby kartou však nie sú zadarmo. Niektoré obchodné siete preto napríklad limitujú minimálny objem nákupu, ktorý sa dá platiť kartou. Elektronické platby sú však podstatne lacnejšie. Nestoja takmer nič a platba prebehne za desatinu sekundy. Navyše sú omnoho inteligentnejšie ako klasické bankovky či kreditné karty. Už na tzv. inteligentnú kartu (Smart Card) sa zmestí omnoho viac informácií ako na obyčajnú kreditku. Omnoho väčšie možnosti však po-núka mobilný telefón. Dá sa naň nahrať program pre mobilné bankovníctvo a mobil sa tak pre jeho vlastníka stane bankovým terminálom.
Inteligentné peniaze...
V Japonsku existuje asi 500 spoločností poskytujúcich inteligentné karty. Väčšina z nich však začína prenášať svoje služby na mobilné telefóny. Najväčšiu sieť elektronických peňazí prevádzkuje pod názvom Edy japonský národný mobilný operátor NTT a súkromný DoCoMo spolu so firmou Sony. Edy sa už presadil v 43 tisíc obchodoch, kde ho používa 23 miliónov klientov (z toho 4,5 milióna platí len cez mobil). Elektronické peniaze sú aj bezpečnejšie. Mobil sa dá na diaľku zapnúť, vypnúť aj zablokovať, čo pri normálnej peňaženke akosi nefunguje. Displej mobilu dokáže zobraziť detaily o priebehu transakcií, pamäť mobilu ich zasa archivuje. Veľkou devízou mobilných telefónov je, okrem ich všestrannosti, aj ich všadeprítomnosť. Mobil má dnes prakticky každý, vrátane detí a starých ľudí. Prieskum spoločnosti VISA ukázal, že priemerný americký spotrebiteľ si s dvakrát väčšou pravdepodobnosťou so sebou nosí mobil ako hotovosť. Vo vekovej skupine 18-34 rokov je táto pravdepodobnosť dokonca štyrikrát vyššia. Niet divu, že o trh elektronických peňazí sa zaujímajú práve tak banky, ako aj mobilní operátori.
...možno až príliš
Práve vstup nových subjektov na peňažný trh môže otriasť tradičným poňatím emisií peňazí. Mobilní operátori na rozdiel od bánk nie sú inštitúcie licencované pre podnikanie na peňažnom trhu. Nepotrebujú vytvárať povinné rezervy ani reportovať svoje aktivity centrálnej banke a nevzťahujú sa na ne žiadne z mnohých povinností, ktoré má normálna banka voči centrálnej banke. Niektorí experti sa domnievajú, že časom môže dôjsť k oddeleniu (tzv. decoupling) emisie peňazí od aktivít centrálnej banky. Ak by to bolo tak, dôsledky pre finančný trh a klasické poňatie peňažných agregátov by boli obrovské. "Mobilné peniaze" by sa stali problémovou technológiou. Predstavme si situáciu, že klient, ktorý má normálny účet v banke, platí prostredníctvom mobilu za kávu v kaviarni, či cestovný lístok na stanici. Platby sa však nebudú objavovať na jeho účte v banke, ale v platobnom systéme mobilného operátora. V tom prípade by mobilný operátor fungoval ako banka, no s nižšími nákladmi, ale zároveň aj s omnoho vyššími rizikami, lebo mobilný operátor si na pokrytie finančných rizík nevytvára rezervy. Preto existujú názory, že mobilní operátori nenechajú svojich klientov platiť za veľké položky, aby sa nevystavili nebezpečenstvu neplatenia. Iným riešením by bolo, keby prevádzkovanie platobných systémov elektronických peňazí podliehalo osobitnej licencii.
Ázia vedie
Razantný nástup elektronických peňazí v mobiloch zaznamenalo najmä Japonsko a Južná Kórea. Ostatné krajiny zatiaľ rozvíjajú predovšetkým systémy inteligentných kariet. Ako fungujú v praxi, na to sa pozrieme do Hongkongu a Londýna.
Octopus karta
Octopus je dobíjateľná bezkontaktná peňažná karta používaná v on-line a off-line platobných systémoch v Hongkongu. Hongkonský dopravný podnik MTR začal ponúkať prvé obnoviteľné plastické karty s magnetickou páskou už v roku 1979. Dotykové karty však bolo treba vsunúť do čítačky, čo zdržovalo ich používateľov. Nejde len o detail. V súčasnosti musí bezkontaktná čítačka pri vstupe do metra alebo autobusu pustiť minimálne 60 ľudí za minútu. V roku 1993 MTR začal s vývojom úplne novej karty, ktorá sa začala používať v roku 1997. Karta Octopus bola pôvodne určená len na mestskú hromadnú dopravu. V súčasnosti sa platby kartou Octopus akceptujú vo veľkej väčšine obchodov, reštaurácií a parkovísk. Karta sa dá dobíjať buď priamo z bankového účtu alebo v bankomate alebo v pokladniach mnohých obchodov. Karta je bezkontaktná a jej nabitie sa deje jednoduchým pridržaním blízko terminálu. Obľuba karty je obrovská. Doteraz bolo vydaných 12 miliónov kariet, čo je dvojnásobok počtu obyvateľov. MTR systém karty Octopus predal prevádzkovateľom japonskej siete Suica a v súčasnosti pripravuje podobný projekt v Číne a Holandsku.
V čínštine meno karty znamená "pas do ôsmich miest". Osem je v čínštine jednak šťastné číslo a jednak synonymum pre "mnoho". Do angličtiny sa čínsky názov preniesol ako Octopus (chobotnica), lebo oktopus má osem chápadiel. Chápadlá symbolizujú schopnosť tohto živočícha uchopiť veľa vecí naraz a umožniť používateľovi karty prístup prakticky všade.
Karty Octopus sú anonymné aj personalizované. Pri anonymných kartách nie je treba preukazovať totožnosť a dajú sa kúpiť na stanici železnice alebo v stánkoch MTR. Obyčajná karta Octopus má hodnotu HK$ (honkongských dolárov) 50, ale dá sa dobiť až na HK$ 1000. Okrem všetkých bežných funkcií slúžia navyše aj ako identifikačný preukaz, naj-mä v školách a úradoch, ale aj v knižniciach a študentských ubytovniach. Pri neoprávnenom použití systém kartu zablokuje. Ďalšou možnosťou Octopus karty je automatické dobíjanie kreditu, na základe dohody s miestnou bankou alebo úverovou spoločnosťou, kde má majiteľ karty otvorený účet. Karta sa automaticky nabije sumou HK$ 250 potom, čo jej hodnota klesne na nulu. Automatické nabitie je možné raz za 24 hodín. Suma je obme-dzená tak, aby sa zabránilo defraudácii väčšej sumy peňazí v prípade krádeže alebo straty karty.
Oyster karta
Karta Oyster sa zrodila v roku 2003 a zjavne bola inšpirovaná skúsenosťami z Ázie. Celý platobný systém je spoločným vlastníctvom londýnskeho dopravného podniku (Transport for London, TfL) a britských železníc. Názov karty (Oyster = mušľa) symbolizuje, že tak ako mušľa chráni perlu, tak táto karta chráni peniaze jej majiteľa. Cieľom zavedenia karty boli úspory nákladov na hotovostné transakcie a zrýchlenie pohybu cestujúcich. Aby sa podporilo rýchle zavedenie Oyster kariet, klasické cestovné lístky zdraželi, kým cestovné platené Oyster kartou zostalo na predošlej úrovni. Jednoduchý cestovný lístok na metro platený v hotovosti stojí od januára 2007 tri libry, kým pri platbe Oyster kartou len jednu libru. Najmä pravidelní cestujúci nemali o čom rozmýšľať a karta sa medzi Londýnčanmi šírila ako lavína. V januári 2007 oznámil londýnsky dopravný podnik, že vydal 10-milióntu Oyster kartu. TfL si tak plní cieľ, ktorý si vytýčil pred tromi rokmi - aby sa bezkontaktné karty stali hlavným spôsobom platenia za služby hromadnej dopravy. Tri štvrtiny všetkých platieb za cestovné sa v Londýne uskutočňujú Oyster kartou a len 5 % sa platí v hotovosti (Graf). Pre TfL to znamená veľkú úsporu nákladov, najmä mzdových. Cestujúci sa zas môžu radovať z úspory času a väčšieho komfortu. Kartu je možné používať v 8 000 autobusoch a 300 staniciach metra.
Podobne ako pri karte Octopus, aj Oyster kartu je možné dobíjať automaticky z účtu klienta vždy, keď zostatok na karte klesne pod päť libier. Zvyčajná suma dobitia sa pohybuje od 20 do 40 libier. TfL má s Oyster kartou veľ-ké plány a chce ju premeniť na inteligentnú elektronickú peňaženku toho istého typu, aká sa používa v Hongkongu a Japonsku. V decembri 2006 uzavrel zmluvu s bankou Barclays. Oyster karta by mala fungovať od leta 2007 ako dobíjateľný cestovný lístok a kreditná karta súčasne.
Mráčikom na nebi pohody je fakt, že všetky použitia Oyster karty sa dajú v systéme vysledovať a tým aj pohyb osoby, ktorá ju vlastní a to až osem týždňov dozadu. TfL potvrdil, že pohyb cestujúcich zaznamenávajú, ale vraj len preto, aby mohli zdokonaliť fungovanie dopravnej siete. Stotožnenie karty s pohybom konkrétneho cestujúceho sa vraj deje len na výslovnú žiadosť polície. Žiadostí je okolo 300 za rok a takmer všetkým sa vyhovie. Orwellov "Veľký Brat" teda nečíha na cestujúcich len pomocou bezpečnostných kamier, ale díva sa na nich priamo z ich (elektronickej) peňaženky.
Na koniec peňazí si počkáme
Elektronické peniaze ponúkajú úžasné veci: úsporu času, nákladov a nové možnosti nakupovania. Európska rada pre platobný styk odhaduje, že Európania ročne vykonajú 360 miliárd hotovostných transakcií. Náklady na ne dosahujú 50 miliárd eur. Vytlačia elektronické peniaze papierové bankovky a mince? Úplne asi nie a to z niekoľkých dôvodov. Tým hlavným je anonymita starých dobrých bankoviek. Kde sú hotovostné transakcie, tam sú drogy, kriminalita, terorizmus, ale aj diskrétne platby a daňové úniky. Vlády si prednosti elektronických peňazí uvedomujú. Úspory plynúce z potierania šedej a čiernej ekonomiky prevýšia náklady, ktoré sa črtajú v platobných systémoch. A k tomu sa ešte ponúka pokušenie detailne sledovať, čo občania so svojimi peniazmi robia a kedy a kde sa s nimi nachádzajú.
Ľudia aj naďalej budú chcieť vyplácať murárov a vybavovať "službičky" na súdoch a úradoch bez toho, aby o tom ktosi vedel (daňový úrad a polícia už vôbec nie). A svoje si povie aj zotrvačnosť. Keď sa zavádzalo elektronické bankovníctvo, rôzni "futurológovia" predpovedali koniec kamenných pobočiek bánk. Klienti však do nich chodia rovnako radi ako predtým. Určite zostanú ľudia ktorí sa bez štrngajúcich mincí vo vrecku budú cítiť ako nahí.
Autor: Sevisbroker finance Žilina
