HAAG. „Zvláštne jednotky vytvorené Martičom väčšinu zločinov páchali na starých ľuďoch, osobách v zadržiavacích centrách a civilistoch,“ vyhlásil včera predsedajúci sudca Medzinárodného súdneho tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Bakone Moloto.
Pred súdom stál bývalý líder chorvátskych Srbov Milan Martič. Pri čítaní rozsudku, podľa ktorého nesie zodpovednosť za vraždy, prenasledovanie a mučenie stoviek Chorvátov, moslimov a ďalšieho nesrbského obyvateľstva, tento päťdesiatdvaročný bývalý policajt údajne nepohol ani brvou.
Z policajta brutálny vrah
V roku 1994 Martiča vyhlásili za prezidenta medzinárodne neuznanej Srbskej republiky Krajina v Chorvátsku. Belehrad ju vyhlásil po tom, čo Záhreb v roku 1991 vyhlásil nezávislosť od vtedajšej Juhoslávie.
Martič zastával v rámci separatistickej republiky niekoľko funkcií. Bol ministrom obrany i vnútra a od roku 1994 prezidentom. Srbská republika Krajina v čase svojho najväčšieho rozmachu zaberala takmer tretinu územia Chorvátska.
Podľa rozsudku sa Martič otvorene pokúsil vytvoriť homogénny srbský štát a zahrnúť doň aj časť Chorvátska a veľké územie Bosny. Z krajiny pritom deportoval desaťtisíce Nesrbov.
Martiča súd usvedčil aj z toho, že v máji 1995 nariadil dvojdenné bombardovanie Záhrebu kazetovými bombami. Počas neho zahynulo najmenej sedem civilistov. Obvinenia z genocídy však súd zrušil.
Prokurátor haagskeho tribunálu Martiča obžaloval už v júli 1995. Martič patril k šiestim obvineným, ktorí sa ICTY vzdali dobrovoľne. Do Haagu prišiel v roku 2002, proces sa začal o rok a pol neskôr. Martičove zverstvá podporoval juhoslovanský exprezident Slobodan Miloševič. Ten vojnu na Balkáne rozpútal.
ICTY, ktorý radikálni Srbi odmietajú, v pondelok zmenil svoj doterajší postup. Bosnianskej justícii odovzdal bývalého bosnianskosrbského dôstojníka Milorada Trbiča, obvineného z genocídy. Za masaker v Srebrenici sa tak bude zodpovedať doma. Haagsky tribunál dosiaľ postupne odovzdával menej závažné prípady miestnym súdom vzhľadom na utlmovanie svojej činnosti. V roku 2009 by sa mali v Haagu skončiť súdy prvej inštancie, odvolacie procesy v roku 2010.
Autor: lum
