BRATISLAVA, VYSOKÉ TATRY. Najbližšie dva roky bude les v okolí tatranských osád iný, ako ho poznáme z minulosti. Do výšky budú dorastať najmä jarabiny, brezy, javory a jasene.

„Sú to prípravné dreviny, vytvárajú podmienky pre budúcu generáciu prioritných drevín, držia vlahu, robia im tieň. Keď ich neskôr prioritné dreviny prerastú, zahynú,“ rozpráva lesník Peter Patera, vedúci obvodu Dolný Smokovec.

Niektoré smreky, ktoré víchrica pred dvoma rokmi nezničila, už človeku siahajú po pás. Nové, ktoré tu začali rásť samé, majú asi 10 centimetrov. Dôležitejšie sú však dnes pre lesníkov jedle, borovice či smrekovce, ktoré vysádzajú. „O desať rokov budú jedle hore,“ hovorí Patera.

Smreky budú rezať

Smrek, ktorého tu pred kalamitou rástlo viac ako 75 percent, sa obnovuje sám. Lesníci chcú v budúcnosti skôr niektoré smreky vyrezať, pretože rastú nahusto. „Smreky, ktoré zostanú po prerezávke, budú stabilné, pretože budú mať priestor pre konáre už nízko nad zemou, budú životaschopné a odolajú aj lykožrútovi.“

Nad Cestou slobody v okolí tatranských obcí vysádzajú lesníci limbu. „Je to esteticky krásna drevina a práve limby sú pre ,prieduškárov', ktorí sa do Tatier chodia liečiť, vhodné dreviny.“

Lesníci pripravujú tatranský les aj na ďalší veľký vietor. V smere vetra vysadili minulý rok „spevňovacie pásy“ z odolnejšieho smrekovca. Vietor bóra sa tu totiž opakuje.

„Bóra postihuje najmä oblasť medzi Podbanským a Tatranskou Kotlinou v nadmorskej výške 700 až 1200 metrov. Nie je náhodné, že podtatranské obce vznikli mimo jej dosahu, bližšie k stredu Podtatranskej kotliny,“ hovorí Milan Koreň zo Štátnych lesov TANAP-u.

Vysádzajú postupne

Z kalamitného územia, ktoré má takmer 13-tisíc hektárov, spravujú deväťtisíc Štátne lesy TANAP-u. Po dvoch rokoch kalamity vysadili stromy na 385 hektároch, na 520 hektároch sa les obnovuje sám a na ďalších 1096 hektároch stačilo urobiť rekonštrukciu, teda lesníci vytiahli polámané stromy, a tie, čo kalamitu prežili, rastú ďalej.

Štátne lesy TANAP-u zatiaľ vysádzali nový les na necelých piatich percentách kalamitiska, šéf Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška však tvrdí, že to nie je málo.

„Prírode blízky les má nielen drevinové zloženie charakteristické pre dané územie, ale je diferencovaný aj z hľadiska veku,“ hovorí Liška. „Na takmer tretine plochy kalamity zostala haluzina a koreňové koláče, zatiaľ chránia sadeničky pred vetrom a slnkom a pôdu pred vysychaním. Keď haluzina zhnije, budeme sadiť na tejto ploche, čím dosiahneme rôznovekosť porastov.“ Obnovu tatranského lesa si lesníci naplánovali na 20 až 30 rokov.

Jedle do Tichej sami neprídu

Líška sí síce pochvaľuje, že tatranský les sa obnovuje sám veľmi dobre, myšlienku nechať na samovývoj Tichú a Kôprovú dolinu však nepodporuje. „Ak Tichej doline nepomôže človek, budeme v nej mať jarabiny a potom smreky. Pritom pôvodne tam rástli jedle a jedľové smrečiny, kým ich človek nevyťal. Jedľa sa do Tichej dnes nemá ako dostať, ak ju tam nevnesie človek.“

Posledný návrh zonácie nezohľadňuje požiadavku ochranárov, aby Tichá dolina zostala v bezzásahovej zóne, pracovná skupina navrhuje aby, časť doliny obnovila príroda a časť človek.

Podobne ako štátni lesníci, zalesňujú svoje pozemky aj súkromní. Sleduje ich obvodný lesný úrad, jeho prednosta Šimon Škoviera hovorí, že zatiaľ nezistili žiadne porušenie. Všetko je v súlade s plánmi, ktoré predpisujú zloženie drevín aj harmonogram zalesňovania.

Obnovu zvládne najlepšie príroda

Kedysi lesníci sadili v Tatrách smreky, rástli na 75 percentách kalamitného úze­­mia. Dnes hovoria, že kľú­čové sú jedle, borovice, smrekovce a limba. Čo si o tom myslíte?

„Je to optimálne zloženie, ktoré tam patrí. Aj limba je pôvodná, ale obyčajne rastie vo vyšších polohách, ako sú okolia kúpeľných obcí. Dôležité je sledovať aj súkromných vlastníkov, počul som, že niektorí sadia len smreky, to by opäť mohlo pri kalamite spôsobiť problémy.“

Kedysi boli optimálne smreky, dnes jedle, nemôže sa po rokoch ukázať, že ani tento postup nie je správny?

„Najdokonalejšie obnovuje les príroda, znalosti lesníkov sa vyvíjajú - čo je pravda dnes, nemusí byť zajtra. Niekedy sadili smrek, lebo mysleli, že je najlepší, dnes je trendom využívať aj pionierske dreviny, ako javor, jarabinu, ktoré sa predtým vyrúbavali. Dôležitá je zonácia. Treba ju prijať a nechať prírodu samu sa obnoviť v zóne A.“

Lesníci hovoria, že ani Tichá dolina sa neobnoví sama do prirodzeného lesa, pretože po rokoch smrečín tam musí niekto jedľu doniesť.

„Teraz sa v Tichej zmladila jarabina, keď ju nechajú na prírodu, zmladí sa najmä smrek. Je pravda, že jedlín je tam málo, ale opäť záleží na zonácii. V poslednom návrhu je časť Tichej v zóne A, časť v B, od toho záleží, či a kde sa bude niečo vnášať. Vnášanie drevín by mohlo pomôcť drevinovému zloženiu, ale ani v tomto prípade netreba padnuté drevo vyťažiť. Pre obnovu prirodzeného lesa je dôležité - na ňom sa stromy zmladia, zdržia vlahu, je zdrojom živín, ochranou pred zverou.“

Kalamitu majú zastaviť pásy, ktoré lesníci sadia zo smrekovcov.

„V zóne B a C sú to vhodné zásahy, aj teraz, keď chodíte po kalamitisku vidíte, že smrekovec zostal stáť.“

(haj)

Tatranský lespo kalamite

plocha kalamity 12 600 ha

Štátne lesy TANAP-u z toho spravujú 8737 ha

kalamita zostala 700 ha

Obnova lesa 1549 ha

z toho:

rekonštrukcia územia 1096 ha

sejba 68 ha

výsadba 385 ha

bez obnovy 6488 ha

plocha ponechaná na prirodzenú obnovu 520 ha

Zdroj: Štátne lesy TANAP-u