S mamou. Aký vzťah môže byť intímnejší? Táňa Kusá prináša na divadelnú scénu túto veľkú tému.
„Si na svete, aby si nám robila radosť. Si užitočná tým, že si,“ hovorí dcéra Bea svojej matke, ktorá sa jej sťažuje, že má už v hlave prázdno. Začína krúžkovaním dní v kalendári. Nakoniec sa jej vlastné meno zdá akési povedomé.
„Oblúk sa uzavrel. Vášne pominuli... Môžeme si povedať všetko, na čo sme predtým nemali čas, aj keď tvoj disk vzápätí vymaže poslednú pamäťovú stopu,“ hovorí dcéra matke v jednej z chvíľ blízkosti.
Romantická a rozmarná – ako dieťa
Ako píše egyptologička Bea do svojej práce, starí Egypťania sa celý život pripravovali na smrť. Čím vybavíme seba a svojich blízkych na onen svet?
Skúsená rozhlasová autorka Táňa Kusá priniesla na scénu veľkú tému, ale i každodenné problémy, ktoré sa týkajú viac či menej všetkých. Dramaturgicky to bola dobrá voľba. Bolo by navyše hriechom nevyužiť temperament čerstvej osemdesiatničky Márie Kráľovičovej. Hra S mamou je dôstojným darom divadla jej aj Božidare Turzonovovej v úlohe dcéry, ktorá svoje životné jubileum oslavovala tiež len nedávno.
Mária Kráľovičová na scéne tancuje, spieva, hnevá sa, trucuje... Je romantická, panovačná a rozmarná. Ako dieťa. Božidara Turzonová je jej opakom - je triezva, racionálna vedecká pracovníčka, ale i citlivá dcéra.
Juraj Slezáček hrá jej partnera s ľahkosťou, výborný typ vytvoril aj František Kovár ako brat Pavol. Leopold Haverl aj na neveľkej ploche dokázal vykresliť autentický charakter. Inscenáciu S mamou vnímame predovšetkým po osobnej línii. Je v dobrom slova zmysle užitočná pre naše životy - empatická a pritom nepatetická.
Z divadelného hľadiska však textu chýbali dramatické situácie, určite by sa aj vyplatilo stiahnuť produkciu do kompaktnejšieho tvaru bez pauzy.
Nečakať nič nečakané
Ani réžii Romana Poláka sa nepodarilo povýšiť bežnú realitu do štylizovanejšieho divadelnejšieho obrazu, na ktorú by sa ani po rokoch nezabudlo. K dobru tvorcov treba pripísať, že realizmus nie je ani ponížený na úroveň chcenej a už vôbec nie nechcenej grotesky.
Hra plynie zo dňa na deň ako život. Nezaplieta sa takmer nijako, neprekvapuje nečakanými pointami. Motívy sa len opakujú, negradujú.
Zaujímavý scénografický nápad so skriňovou zostavou, ktorá v sebe ukrývala zákutia bytu, nebol dopracovaný. Točňa sa síce ustavične krúti, ale ponúkla nám len dva priestory, ktoré veľmi skoro začali nudiť. Ani rozhovory s mŕtvym otcom neboli scénicky nijako odlíšené. Nezbanalizovalo ich to, ale ani neozvláštnilo.
Kostýmy Simony Vachálkovej boli divadelne výrazné, na hornej hrane ešte uveriteľnej elegancie.
Hra S mamou prináša úprimný pohľad na peripetie starnutia. Možno jej len zaželať čo najviac repríz. Univerzálna situácia, o ktorej hovorí, by si však zaslúžila viac divadelnej zručnosti i čarovania.
Činohra SND Táňa Kusá: S mamou
Dramaturgia: Peter Pavlac
Scéna: Vladimír Čáp, Juraj Fábry
Kostýmy: Simona Vachálková
Hudba: Ľubica Salamon-Čekovská
Réžia: Roman Polák
Účinkujú: Mária Kráľovičová, Božidara Turzonovová, Juraj Slezáček, Michal Dočolomanský, Leopold Haverl, František Kovár
Premiéra 8. a 9. júna 2007 v Štúdiu SND.
