BRUSEL. Belgičania včera v parlamentných voľbách rozhodovali, kto nahradí súčasného premiéra Guy Verhofstadta. Podľa odhadov by mal po ôsmich rokoch na čele krajiny opustiť svoj post.
Kto ho nahradí, nebolo ešte včera jasné a krajinu zrejme čakajú niekoľkotýždňové rokovania. Šancu podieľať sa na zostavení vlády má až desať strán.
Súčasná Verhofstadtova vláda vychádzala v ústrety podnikateľom a presadzovala nižšie dane. V sociálnych otázkach zastávala liberálne postoje proti eutanázii a manželstvám rovnakého pohlavia.
Najväčšie šance na víťazstvo mal podľa odhadov šéf kresťanských demokratov a flámsky premiér Yves Leterme, ktorý presadzuje ďalšie posilňovanie autonómie regiónov.
Jeho rétorika je o niečo radikálnejšie ako Verhofstadtova. Napríklad spochybnil „intelektuálnu schopnosť“ frankofónnej časti Belgicka naučiť sa po holandsky.
Úspech krajnej pravice
Na druhom mieste zrejme skončí krajná pravica Flámsky záujem, s ktorým ostatné strany odmietajú spolupracovať. Podľa odhadov ju malo podporiť 20 percent hlasujúcich.
Pre väčší počet obyvateľov je belgickým premiérom zvyčajne Flám, ale podľa pravidiel musí mať vo federálnej vláde aj frankofónne strany. Napríklad v terajšej dosluhujúcej vláde sú flámski a valónski liberáli a dve socialistické strany. Valóni by však radi videli na čele vlády po dlhšom čase vlastného človeka. V kuloároch sa spomína meno európskeho komisára Louisa Michela.
Pokuty pre voličov
Belgicko má výhodu, že sa nemusí obávať o volebnú účasť. Tá je totiž povinná a k urnám chodí takmer osem miliónov ľudí. Vopred dostanú aj čas, kedy sa majú do volebnej miestnosti dostaviť a ak sa hlasovaniu vyhnú, čaká ich trest - mastná pokuta.
Približne 6 miliónov z vyše desaťmiliónového Belgicka žije v holandsky hovoriacom regióne Flámsko, ktoré je najbohatšou časťou krajiny. Tri a pol milióna vo francúzsky hovoriacom Valónsku a milión v prevažne frankofónnom Bruseli.
Jazyková rôznorodosť vyvoláva spory, ktorým sa nevyhli ani včerajšie voľby. V niektorých častiach Bruselu mali voliči k dispozícii len flámske zoznamy kandidátov, čo nahnevalo frankofónnu komunitu.
„Ako správna Belgičanka hovorím oboma jazykmi. Ale som Valónka, a preto si chcem prečítať zoznamy vo francúzštine,“ posťažovala sa televízii La Une jedna z voličiek. Vzápätí na to musela čeliť nadávkam flámskych voličov.
Autor: hud, čtk
