Ako vidíte politickú budúcnosť ľudí okolo pánov Vetešku a Mikuša? Majú ešte v strane perspektívu?
„K Veteškovi patrí akýkoľvek stop pre vyjadrenia, kým sa neukáže, že je práceschopný. A pán Mikuš je predsa predsedom VÚC do roku 2009, je poslancom Národnej rady do roku 2010. Môžeme si s týmto dovoliť hazardovať? Má svoje názory, to je pravda, ale s tým k nám prišiel a s tým u nás existuje.“
Vy ste súboj z ich strany označili za nečestný. Získali ste pre toto tvrdenie nejaké nové dôkazy?
„Áno, ale rád by som to riešil v straníckych orgánoch.“
Mali by ľudia, ktorí konali nečestne v súboji o predsedu, odísť zo strany alebo by mali byť vylúčení?
„To nie je otázka predsedu, to je otázka toho, že každému stanovy dávajú nejaké kompetencie. Keď si niekto prenáša centrálu k sebe do okresu, tak potom to je problém. Nemôžu tu byť dve centrály.“
Ako vidíte svoju budúcnosť v HZDS. Máte plán, koľko volebných období chcete ešte ako predseda absolvovať?
„Dostal som ďalšiu šancu sa narobiť a zasa byť zapriahnutý do voza straníckej politiky. Pokiaľ ide o to, či toho mám dosť, alebo nie, dnes je to o niečom inom. Ak by som sa neuchádzal o predsedu a nechal to tak, hrozí nám reálny zánik. Toto bolo presvedčenie, ktoré ma viedlo k tejto kandidatúre. Sedemnásť rokov som niečomu venoval a teraz to mám nechať padnúť?“
Veteškovci hovorili, že zastavia pokles preferencií. Vy si na to trúfate?
„Zoberme si veľmi realisticky, ako to bolo. Najväčší úspech sme zaznamenali v roku 1992. Bolo to aj preto, že opozícia, ktorá stála proti nám, bola rozbitá - maličké frakcie, ktoré nedosahovali päť percent. Takže my sme nie počtom hlasov vo voľbách, ale prepočtom volebných hlasov dostali vysoký počet mandátov. Tam to bolo relatívne. V roku 1994 sa tento efekt zopakoval v menšej miere, v roku 1998 to bol boj jedného proti všetkým, v roku 2002 to boli všetci na jedného, ale tam sme nemali koaličný potenciál. Takže sme si potom povedali – zmeňme to. Budeme naháňať veľké množstvo ľudí, ale nebudeme mať možnosť vytvoriť vládnu politiku, nedosiahneme zahraničnú akceptáciu?“
Takže to bolo vedomé?
„Prišlo vedomé a dobrovoľné rozhodnutie, že budeme pracovať na zahraničnej akceptácii a koaličnom potenciáli. Dnes si dovolím povedať, že ho prijímajú všade, s výnimkou KDH. Čo sa týka zahraničia – dnes sa predstavili zástupcovia strany a poslaneckej centrály (európskych liberálov – pozn. autora), ktorí povedali, že HZDS akceptujú a dokonca nás urgujú, aby sme urobili kroky čím skôr.“
Predsedom ste šestnásť rokov. Hľadáte si následníka?
„Ja si ho nehľadám, toho si budú hľadať druhí. Následníka si hľadajú len panovníci.“
