„Ak chce byť právnik sudcom, prokurátorom alebo advokátom, potrebuje na to osobitný tréning a ťažkú skúšku. Ak chce byť človek poslancom, musia si ho vybrať ľudia a prejsť skúškou volieb. Ak chce niekto opravovať plynové kotly, potrebuje na to odborné skúšky. Novinár, ktorý môže veľmi ublížiť, či už z neprofesionality, alebo úmyselne, nepotrebuje absolútne nič,“ napísal premiér Fico minulý týždeň v článku pre tieto noviny.
Novinársku tradíciu budovali ľudia, ktorým formálne vzdelanie hovorilo málo. Jedným zo zakladateľov modernej žurnalistiky bol budapeštiansky rodák Jozef Pulitzer. Otec mu zomrel, keď bol malý, a tak namiesto univerzitného vzdelania pomýšľal na vstup do armády, ktorý mu znemožnilo vratké zdravie. Keď v roku 1864 prišiel do Ameriky, kde neskôr vybudoval svoje mediálne impérium, nielenže nemal v ruke diplom, ovládal dokonca len niekoľko anglických slov.
Keď jedenásťročnému Samuelovi Clemensovi, viac známemu ako Mark Twain, zomrel v roku 1847 otec, povedal svojej matke, že jej sľúbi čokoľvek, ak už v živote nebude musieť ísť do školy. Matka mu vyhovela.
Ernest Hemingway síce vychodil aspoň strednú školu, ale na vysokú sa mu už nechcelo. Ako osemnásťročný začal radšej písať do novín.
Osudy veľkých novinárskych osobností sú rôzne, ale veľa z nich spája absencia akéhokoľvek formálneho žurnalistického vzdelania.
Nie je pravda, že novinár nepotrebuje absolútne nič, aby mohol robiť svoju prácu. Dobrý novinár potrebuje jasný úsudok, schopnosť písať a pevný charakter. Nič z toho sa nedá odmerať skúškou.
Čitateľ to však rozozná.
Autor: JUDr. Lukáš Fila zástupca šéfredaktora denníka SME
