Ivána Darvasa obdivovali za jeho jemnocit. Mal vyberané spôsoby vštepené starou školou. Za skromnými pohybmi, typickou farbou hlasu a vlasmi začesanými dozadu sa skrýval premýšalvý človek. Držiteľ mnohých ocenení, dvojnásobný laureát Kossuthovej ceny by sa o necelý týždeň dožil 82 rokov.
Narodil sa ako Szilárd Darvas vo východoslovenskej obci Biel, pár kilometrov od Kráľovského Chlmca, maďarskému otcovi a ruskej matke. Už o dva roky sa rodina presunula do Prahy, kde jeho otec pracoval ako novinár a on navštevoval nemeckú školu. Do Maďarska sa presťahovali, keď mal 16. Rok pracoval ako tlmočník sovietskeho vojenského útvaru. Hereckú Akadémiu počas vojny neukončil, ako 21-ročnému mu ponúkli miesto v Umeleckom divadle. Vtedy prijal meno Iván, aby sa odlíšil od menovca, humoristu Szilárda Darvasa.
Počas revolúcie v roku 1956 sa dostal do väzenia a niekoľko rokov mohol pracovať len ako pomocný robotník. Stvárnil desiatky úloh na javisku, na filmovom plátne i v televízii. Hoci nerád filmoval, robil to často. Zahral si v legendárnych snímkach Liliomfi, Dollárpapa, Škovránok či Tri noci lásky. Slovenskí diváci si ho môžu pamätať zo snímok Áno, Nezačínajte si s láskou, Uhorský nabob či Chladné dni. Zahral si aj v československej produkcii Túžba zvaná Anada z dielne oscarovej režisérskej dvojice Ján Kadár a Elmar Klos.
Začiatkom 90. rokov sa angažoval aj politicky ako poslanec Zväzu slobodných demokratov. V posledných rokoch života sa úspešne predstavil aj ako režisér. Pravidelne vystavoval svoje grafiky. Najnovší film, o ktorom uvažoval, už nestihol. (ea)
