Iba málo chemikov sa zapísalo do histórie tak výrazne. Stanley Lloyd Miller navrhol a uskutočnil pokus, ktorý mal ukázať, ako sa z niekoľkých základných chemikálií zrodia aminokyseliny, základné stavebné kamene živých organizmov. Urobil to tak zaujímavo, že jeho meno dnes nájdete v každej knihe zaoberajúcej sa vznikom života. Zomrel v Kalifornii na srdcové zlyhanie v 77 rokoch.
Ako dvadsaťdvaročný doktorand nositeľa Nobelovej ceny Harolda Ureya na Chicagskej univerzite pripravil experiment v dvoch prepojených sklených bankách. Do jednej dal vodu, do druhej plynnú zmes metánu, čpavku a sírovodíku. Začal do nich púšťať elektrické výboje, čím napodobňoval vplyv bleskov. Keď približne po týždni obsah začal meniť farbu do žlto-zelenej, zistil, že okrem iných zaujímavých organických zlúčenín v nich vznikli dve aminokyseliny - alanín a glycín. Miller a Urey potom dospeli k poznatku, že toto "samoplodenie" základných zložiek života bolo prirodzeným výsledkom jednoduchých chemických reakcií. Urey dokonca vyhlásil: "Keď to Boh neurobil takto, prehajdákal dobrú príležitosť."
Millerov objav publikovali v tom istom roku (1953), kedy Watson a Crick objavili štruktúru kyseliny života, DNA. Odvtedy pátranie po vzniku života usilovne pokračuje. Miller strávil na Kalifornskej univerzite v San Diegu zvyšok života najmä objavovaním možností vzniku ďalších základných organických chemikálií, potrebných na činnosť bunky. Objavenie spôsobu, ako sa z nich môže zrodiť kompletná živá bunka, čaká až na jeho nasledovníkov. (ač)
