O pôrode doma nechcú lekári ani počuť, no niektoré pôrodné asistentky si na ne trúfajú. A mamičky? Tvrdia, že by mali mať právo vybrať si. Rodiť poležiačky, v pôrodnej sále alebo doma, v príjemnom prostredí? Pozor, také jednoduché to nie je! Aspoň nie na Slovensku.Daniela Mráziková z Ružomberka netušila, že svoje druhé dieťa privedie na svet doma. Neplánovala žiadnu avantgardu. Pôrodné bolesti prišli dva týždne pred termínom, ale boli slabé, neprikladala im význam.
"Zobudila som sa v noci na to, že ma bolia kríže. Išla som do obývačky, pustila som si hudbu, zapálila som si aromasviečku a pozerala som telku. Úplná pohodička," rozpráva Daniela. Bolesti boli nepravidelné, aj si pospala. "Asi po dvoch hodinách prišla silnejšia kontrakcia. Cítila som, že dnes sa mi asi narodí druhé dieťatko, mali sme už dcérku. Rozmýšľala som, že ráno ju manžel odvezie do škôlky a mňa do nemocnice. No zrazu prišli silnejšie kontrakcie a to už som videla, že rodím," smeje sa Daniela. Nebol čas na nič. Odcupitala do kúpeľne, pod seba si prestrela uteráky, kľakla si a chytila sa okraja vane. "Pri ďalšej kontrakcii vyšla von hlavička, potom vykĺzlo telíčko. Nedokázala som kričať, musela som sa sústrediť na to, že tlačím. Bábätko sa narodilo a vôbec som nevedela, čo s ním mám robiť. Bolo v akýchsi obaloch, ale vďaka pudu sebazáchovy sa dostalo von. Bol to syn. Vzala som ho do náručia. Mala som ho pri sebe, keď sa nadýchol. Prvý človek, ktorého uvidel, som bola ja, nie doktor. Bolo to nádherné. Dala som si ho na prsník, zahrievala som ho telom, aby sa nepodchladil. Vôbec som nebola v strese, verila som, že to dobre dopadne."
Snažila sa zachovať si chladnú hlavu. "Ženy pred mnohými rokmi rodili spontánne a vedeli, čo majú robiť. Vravela som si: Musím sa spoľahnúť na prírodného človeka vo mne, na svoje telo. Ono vie, čo má robiť." Keď sa manžel zobudil, počul plakať dieťa, no nechcel si pripustiť, že je to u nich. "Pripadalo mu to príliš fantasmagorické. Myslel si, že je to od susedov, že sa mu to len marí. Urobil si kávu, išiel si na balkón zapáliť. Potom som ho zavolala."
Nič proti chlapom...
"A ty tu čo vystrájaš?" spýtal sa manžel, keď vošiel do kúpeľne. Daniela ho cez dvere upozornila, že sa nemá zľaknúť, no aj tak zostal v šoku. "Som rada, že som ho nevolala k pôrodu, možno by to narušilo jeho priebeh." Manžel bol natoľko vykoľajený, že radostnú novinu musela babke telefonicky oznámiť štvorročná dcérka.
Daniela zavolala na novorodenecké oddelenie do nemocnice a pýtala sa, čo má robiť. Nevedeli. Volala do pôrodnice, ale odporučili ju na záchranku. Napokon prišla, aj s tromi chlapmi a s jednou ženou. "Jedine žena, doktorka, bola akčná. Chlapi vyslovene zavadzali. Naháňali ma, že rýchlo, rýchlo, musíme ísť. Hovorila som im: Dieťa už je hodinu na svete, dýcha normálne. Mala som nachystanú tašku do pôrodnice, aj tú som si musela niesť sama. Pani doktorka niesla Filipka."
V nemocnici dostala Daniela studenú sprchu. "To ste porodili do záchoda?" pýtali sa jej. Podsúvali jej myšlienku, že sa dieťaťa chcela zbaviť a na poslednú chvíľu si to rozmyslela. "Cítila som sa ako bezdomovkyňa, ako posledná chudera." Obrat v správaní personálu nastal, keď zistili, že Daniela má vysokú školu a keď sa jej pri vizite prihovorila primárka, ktorá ju poznala. "Zrazu som už bola človek. Z toho som normálne dostala depresiu."
Viac zásahov, viac komplikácií
Porodiť doma bez asistencie kompetentnej osoby nepovažuje za ideálne ani skúsená pôrodná asistentka Ivana Königsmarková z Českej republiky. Vraví, že rodiť doma v Česku zakázané nie je a sama absolvovala už 127 takýchto pôrodov. "Pôrod je úzko spätý s psychikou," vraví. "Ak si žena verí, cíti sa doma bezpečne, pôrod prebieha v jej réžii. Možno podstatne lepšie, než by prebiehal v pôrodnici."
Zdravotné riziko je však vždy najdôležitejší limitujúci faktor. "Nie je možné povedať si v štvrtom mesiaci tehotenstva, že žiadne riziko nehrozí, riziko sa hodnotí počas celého tehotenstva, aj v priebehu samotného pôrodu. Nie každý problém v tehotenstve znamená riziko pre pôrod, a nie každé normálne prebiehajúce tehotenstvo môže byť ukončené doma."
Ten, kto zažil pôrod v nemocnici, vie, že ide o pomerne krvavú záležitosť, sotva si vieme predstaviť, že by mal prebehnúť v čisto navlečených perinách, bez lekára. "To je práve problém, že my si pôrod takým robíme. Odkedy sme ho inštitucionalizovali v nemocniciach, máme snahu doň zasahovať, a to aj v situáciách, keď to nie je potrebné. Potom vznikajú komplikácie, ktorých sa tak bojíme. Sami si ich vyrábame. Keď urýchľujeme pôrod, žena neúmerne silno cíti bolesť a tú potom umelo tlmíme. No môžeme tak utlmiť aj pôrodnú činnosť, ktorú potom musíme zasa podporiť. A keď ju podporíme, žena zase neúmerne silno cíti bolesť. Je to začarovaný kruh."
Slovensko je pozadu
Na Slovensku sa plánovane doma nerodí. Aspoň to tvrdí Miroslava Removčíková zo Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. "Doma sa rodí len vtedy, ak rodička nestihne prísť do nemocnice. No výskum robený vo svete preukázal, že pôrod doma je pre zdravé ženy prežívajúce zdravé tehotenstvo prinajmenšom rovnako bezpečný ako pôrod v nemocnici. Skôr by som nastolila otázku: Prečo sa ženy rozhodujú rodiť doma? Čo ich k tomu vedie?" Napriek snahám o láskavejší prístup k pôrodu, ku ktorému by mali prispieť práve pôrodné asistentky, neberie sa na Slovensku táto profesia vážne. "Pôrodná asistentka s Licenciou pre samostatnú prax v pôrodnej asistencii musí mať predpísané vzdelanie, má presne vymedzené kompetencie, riadi sa Koncepciou pôrodnej asistencie, ale dodnes ani s jednou pôrodnou asistentkou žiadna zdravotná poisťovňa neuzavrela dohodu." Podľa platnej legislatívy pôrodné asistentky nemôžu samostatne poskytovať starostlivosť. Zmena dnešného stavu bude závisieť aj od potenciálnych klientiek. Pokiaľ u nás nebude existovať systém, ktorý by legislatívne ošetril aj to, ako postupovať v patologických prípadoch, nevidí Removčíková rodenie v domácom prostredí reálne. "Ak by sa to aj zmenilo, plnú zodpovednosť by museli znášať rodičia." Za dôležitejšie však považuje to, aby pôrodné asistentky mohli slobodne odvádzať normálne pôrody v priateľsky zariadených miestnostiach, s pomôckami uľahčujúcimi pôrod, ako sú oleje, aromalampa, tlmené svetlo, vaňa, sprcha, lopta na sedenie, homeopatia. Pokiaľ ide o nové prístupy k pôrodu, Slovensko je podľa Ivany Königsmarkovej asi päť rokov pozadu. "Nech už žena rodí kdekoľvek, mala by rodiť v polohe, ktorú si sama vyberie," vraví Königsmarková.
Medicína nie je matematika
Úplne odmietavý postoj k pôrodom doma má Prof. MUDr. Jaroslav Hinšt, CSc., ktorý je kapacitou v oblasti pôrodníctva. Naše staré matere rodili síce na poli, ale mnohé pri tom aj umierali. A umieralo aj veľa detí. "Pri každom pôrode hrozí niečo, čo už nie je zvládnuteľné doma," upozorňuje. "Hlavne, ak je pri pôrode len pôrodná asistentka. No možno ani lekár by situáciu nezvládol, ak by došlo ku komplikácii, ktorá by si vyžiadala urobiť cisársky rez. Pôrod doma beriem ako komerčnú záležitosť pôrodných asistentiek. Medicína nie je matematika. Dvestopäťdesiat pôrodov môže dopadnúť dobre a dvestopäťdesiatyprvý nie. Možno bude úspešných 80 percent, ale ak nie, koho budú rodičia žalovať?" pýta sa Hinšt. Netají sa tým, že ako mladý lekár v Žiari nad Hronom sa najviac naučil od obvodnej pôrodnej asistentky, ktorá cez vojnu chodila k pôrodom do terénu. "Zlatá osoba. A veľmi dobre vedela, k akým stratám môže dôjsť, keď sa rodí mimo pôrodnice."
Do nemocnice ma to neťahá
Daniela túži ešte po jednom dieťati. Na otázku, či ho chce porodiť doma, odpovedá: "To sa ma nepýtajte, lebo ma ukameňujú! Určite by som chcela rodiť s dulou."
Podobné pocity majú aj ďalšie mamičky, ktoré rodili doma. "Rodila som v drepe, jednou rukou som sa držala mužovho ramena a druhou sa opierala o zem," spomína Jana Hloušková z Městečka u Křivoklátu. "Pôrod doma je krásny a o nič viac náročný ako v nemocnici. Ste s tými, ktorých máte radi. Ležíte vo svojej posteli alebo si púšťate hudbu, na ktorú máte chuť," spomína Silvia, ktorá rodila v Holandsku, kde prebieha doma až 30 percent pôrodov.
Daniela vraví, že nemala na výber. Možno to bolo šťastie, že bez pomoci priviedla na svet zdravého chlapčeka. A možno v žene v kritickej chvíli fungujú zabudnuté inštinkty. "Ja nechcem vrátiť pôrody domov, pánboh chráň!" vraví Ivana Königsmarková. No vzápätí dodáva: "Ale určite by žena mala mať právo voľby."
Čo je dula?
Dula je starý grécky názov označujúci špeciálne vyškolenú ženu, ktorá poskytuje starostlivosť ženám počas tehotenstva, pôrodu, šestonedelia a dojčenia. Ťažisko jej práce je počas pôrodu ženy, ktorú sprevádza do pôrodnice, v iných štátoch i doma. Dula sa snaží ponúknuť rodičke nepretržitú psychickú a fyzickú podporu a hľadá prostriedky, ako jej pôrod uľahčiť. No v žiadnom prípade nezasahuje do kompetencií zdravotníckeho personálu.
