Aká je pravdepodobnosť, že v Bytči kúpite Renoira? A aká je pravdepodobnosť, že obraz bude falošný? Podľa odborníkov je na Slovensku falzifikátov dosť, ale nie tohto rangu. Renoir, Monet, Gauguin... Na to si hociktorý falzfikátor netrúfne. Tu by už potenciálny kupec mal trochu spozornieť. "Bol by to príliš vysoký level pre tú úroveň obchodu, ktorá tu existuje. Falšujú sa bežne diela, ktoré sa predávajú, teda predovšetkým slovenská moderna. Benka, Bazovský, Alexy, Imrich Weiner-Kráľ," vraví riaditeľ aukčnej spoločnosti Soga Ján Abelovský. Bytčianskeho farára vyšetruje rakúska polícia, naša polícia o prípade žiadne informácie nemá. Duchovný sa však v krátkom čase stal už aj predmetom vtipov, lebo historka o tom, že obrazy kúpil od staršej ženy, je celkom úsmevná. No podľa Abelovského máme príliš málo informácií na to, aby sme vedeli celú kauzu posúdiť. Vôbec nevylučuje, že úmysly kňaza, čisto teoreticky, nemuseli byť zlé. "Obrazy ponúkal ako originály a žiaden z tých obrazov sa nikde nevyskytuje. Išlo o diela nové, doteraz neznáme. Keďže poznám tento trh a viem, koľko je tu naivných ľudí, nevylučoval by som ani variant, že farár obrazy kúpil od nejakej starej panej v dobrej viere. Naozaj veril, že je to Gauguin alebo Picasso. Pani zrejme mala k obrázkom nejakú legendu, farár sa v tom nemusel vyznať," vraví Abelovský. No zároveň dodáva, že ako odborníkovi mu pohľad na fotografie obrazov v tlači stačil. "Nemusel by to byť ani znalec, ale obyčajný človek, ktorý chodí po galériách a videl už v živote Renoira a Moneta, musel by spoznať, že to nie sú celkom kóšer veci. Ako by povedal môj nebohý kamarát Ernest Zmeták, boli to také vulgárne falzifikáty."

Podľa Abelovského je oveľa zaujímavejšia otázka, kto od farára obrazy kúpil alebo chcel kúpiť. "Ak by farár dokázal, že jeho verzia je pravdivá a o nepravosti obrazov nič netušil, tak je z prípadu právne vonku." No je absurdné, aby bol niekto ochotný dať pomerne vysokú sumu za veci, ktoré sú na prvý pohľad pochybné, ktoré nemajú žiadne certifikáty, nemajú vysvetlený pôvod. "Každý Renoir odniekiaľ pochádza, nemôže sa vynoriť len tak z nejakej povaly, ešte k tomu na Slovensku. Celé je to podivné a môže sa za tým skrývať úplne iný príbeh." Principiálne vzaté, na Slovensku sa falzifikáty vyskytujú. No že by sa niekto pokúšal predávať falošného Renoira a Picassa, to tu ešte nebolo.

Hrať sa na Moneta nie je nič zlé

Bežne sa robia kópie obrazov slávnych maliarov, je to súčasť výučby na vysokej škole, kde sa vyučuje výtvarné umenie. Aj farárov Renoir mohol byť pôvodne len školským cvičením. Keby ste si doma maľovali Renoira a obrázok podpísali ako Renoir, nerobíte nič zlé. Ušľachtilo sa zabávate. "Môj otec si maľoval obrázky podľa slovenských maliarov, napríklad Jána Hálu. Aj to podpísal pekne ich menom. Bol učiteľom kreslenia," vraví Abelovský. "Niečo zlé by sa začalo diať, až keď by sa pokúsil predať takúto kópiu ako originál od Jána Hálu. Takýto pokus by musel niekto zdokumentovať, niekto vás pri tom musí prichytiť a to je jeden zo sto prípadov. Falzifikátor nikdy nepredáva svoje veci verejne, vždy cez tretiu, štvrtú osobu. Dokázať to, že niekto úmyselne predal falzifikát, je jedna z najťažších vecí." A preto sa falzifikátorom tak dobre darí. "Dobrý falzifikát je skladačka z viacerých obrazov. Z jedenástich obrazov vznikne dvanásty v štýle toho maliara. Najlepší falzifikátori vytvárajú úplne nové veci v štýle toho, koho napodobňujú. Tie sa najťažšie spoznávajú." Deväťdesiat percent falzifikátov, ktoré sú u nás v obehu, sú dosť primitívne. Schopný falzifikátor by mal disponovať aspoň určitým výtvarným vzdelaním a istou dávkou talentu. Ideálne vzdelanie pre falzifikátora je reštaurátor. Vie totiž maľovať a zároveň sa vyzná aj v takých veciach, ako sú staré plátna a farby, aké sa v minulosti používali.

Slovensko je liahňou falzifikátorov

Česko a Slovensko boli už v minulosti v Európe známe ako liaheň falzifikátov. "Prvýkrát som o tomto jave čítal za socializmu v týždenníku Der Spiegel v Nemecku, kde som žil. Už vtedy písali, že Picassove kresby tušom, samozrejme, signované, niektoré aj s venovaním, sa vyrábajú na južnej Morave. Falšovali tu aj Monetove portréty robené ceruzkou. V Žiline zasa vraj vyrábali falošného Vasarelyho. Je známe, že po revolúcii jeden veľmi významný český zberateľ, bývalý riaditeľ televízie Nova Vladimír Železný, aj s odbornými posudkami na verejných dražbách nakúpil falzifikáty českej klasickej moderny. Niektoré sa mu podarilo vrátiť, niektoré nie," vraví známy galerista slovenského pôvodu Miro Smolák, majiteľ pražskej Galérie Miro v Kostole sv. Rocha. Podľa neho je prvenstvo Česka a Slovenska v tejto oblasti naozaj smutné, pre falzifikáty strácame dôveryhodnosť. Sám sa doteraz stretol len s jedným falzifikátom. Išlo o obraz od Alfonza Muchu, no ukázalo sa, že je to stará kópia na plátne. "Pokiaľ ide o Picassa, Chagalla, Dalího a Warhola, ich diela som vždy predal s odborným certifikátom," tvrdí majiteľ galérie.

Kópia a falzifikát nie je to isté

Treba spresniť a odlíšiť niektoré pojmy. Kópia diela má študijný charakter, v histórii plnila najmä funkciu reprodukcie. Kópie majstrovských diel sa robili za účelom približne sprostredkovať kvalitu originálu nedostupným miestam. "Napríklad dielo talianskeho majstra sa kopírovalo v niekoľkých verziách a tie putovali ďalej do Nemecka, Flámska, Španielska. Pre potešenie a edukáciu na šlachtické dvory a do maliarskych dielní," vysvetľuje maliar Rastislav Podoba. "Falzifikát je totožný celkovým vyhotovením. Ide o totožnosť druhu, akosti a kvality materiálov, postupov." Niečo iné je interpretácia, parafráza, citácia, teda autorská voľná reakcia na vybrané dielo. Tá sa líši postupom, technikou, rozmerom, celkovým vizuálom. Na odborných školách výtvarného zamerania je bežnou praxou, že sa v rámci výučby techniky a technológie poslucháči formou kópie umeleckého diela podľa konkrétnej predlohy oboznamujú s postupom, ako presne pôvodné dielo vznikalo. "Ale kópia a falzum nie je to isté. Dôveryhodný falzifikát môže zvládnuť iba odborník. Kópia sa dá robiť aj podľa dobrej fotoreprodukcie, falzifikát asi len priamo podľa originálu. Dobre zvládnuť kópiu diela si vyžaduje najmä trpezlivosť, cit a hlavne zmysel pre perfekcionizmus." Kópia alebo falzum však aj napriek prípadnej remeselnej kvalite nemajú žiadnu umeleckú, výpovednú hodnotu. "Len obracajú pozornosť na originál," podotýka výtvarník.

Falšovateľ Dalího pyká na slobode

Spoznal by Miro Smolák falzifikát? "Netrúfol by som si na to. Prizval by som si minimálne dvoch odborníkov, ktorí sa nezaoberajú ničím iným, len svojím autorom." Riaditeľ Sogy Ján Abelovský však verí, že by falzifikát spoznal. "Ak máte istú skúsenosť, videli ste tisíc Benkov, tak ten tisíciprvý sa vám nezdá." Odborník by mal vybadať odlišný spôsob práce štetcom, štýl, farebnosť, plátno, spôsob podpisu. Niekedy sú to úplné drobnosti. V prípade neistoty je na mieste reštaurátorská analýza, ktorá určí, kedy bol asi obraz namaľovaný. Ak analýza odhalí, že vznikol pred piatimi rokmi, je jasné, že ho nemohol vytvoriť maliar, ktorý už je dávno po smrti. Známy bol prípad tajomníka Salvadora Dalího. "Petra Moora, ktorý falšoval jeho grafické listy, obvinili, odsúdili a 14-tisíc litografií, ktoré osobne nesignoval Salvador Dalí, bolo vďaka Interpolu zhabali a zničili," vraví Smolák.

Na Slovensku a v Česku sa neustále omieľa, koľko falošných grafík po svete koluje. "Je tragédiou, že spoluvydavateľ dvojdielneho súborného grafického diela Salvadora Dalího pán Ralf Michler z Nemcka si na Slovensku objednal výrobu falzifikátov - grafík, ktoré neskôr ponúkal obchodníkom po celom svete ako litografické reprodukcie Dalího. Chvíľu to trvalo, ale nemecká polícia, ktorá mu zo začiatku dôverovala ako expertovi, ho nakoniec chytila, usvedčila a momentálne sedí vo väzení. Ako skončil slovenský umelec - falšovateľ, o tom nemám správy," dodáva Smolák.

Nekupujte lacno

Kto vlastne kupuje falzifikáty? Ľudia, ktorí si myslia, že sa vyznajú, no nevyznajú sa. Alebo ľudia, ktorí sa nevyznajú a naletia. Samozrejme takí, čo majú peniaze. "Keď chcete kúpiť falošného Renoira, stojí toľko, čo pravý, takže musíte mať pol milióna alebo milión, aby ste ho kúpili," vraví Abelovslý. "Niekedy môže zlákať nízka cena. No keď sa Benka, Fulla alebo Galanda predávajú za extrémne nízku cenu, je to zároveň poznávacie znamenie, že s obrazom zrejme niečo nie je v poriadku. Nízka cena pri Benkovi je, dajme tomu, stotisíc korún." Takže ak vám bude niekto výhodne pod rukou ponúkať zaručene pravého Picassa, mali by ste prinajmenšom trochu spozornieť.

Rakúska polícia zadržala slovenského farára Pavla Trnku, keď sa pokúšal predať obrazy od Renoira, Moneta, Gauguina. Väčšinou išlo o francúzskych impresionistov. Problém bol v tom, že obrazy boli falošné. Farár mal riadiť sedemčlennú skupinu, ktorá sa chcela predajom falzifikátov obohatiť o 16 miliónov eur.