Za stav humoru zodpovedajú médiá. Hríbov odchod z STV považujem za teatrálnu partizánčinu, povedal pre SME.sk humorista Rasťo Piško.

Mali ste ako humorista humorné detstvo?

Mal som ho šťastné. Vyrastal som na dedine a tam bolo dosť veselo. Ľudia v tej dobe žili družným životom, dnes to už zmizlo a je mi to ľúto. Kedysi bola dedina komunitou, kde bol každý na každého odkázaný, všetci museli spolupracovať a kto bol zlý, toho vypudili do inej dediny. Mamy a otcovia sa kamarátili, vzájomne si nechávali strážiť deti, ak šli niečo vybavovať. Keď som sa hral u suseda s kamarátom, často som sa tam aj naobedoval, navečeral a naopak. Tak som mal päť mám a možno sedem otcov.

Dnes vymizla tá spolupatričnosť?

Áno. Tá moja dedina však svojim spôsobom vymrela. V tom čase bola móda takzvaných strediskových obcí a v Abramovej sa od roku 1965 nesmelo stavať. Tým pádom sa mladí odsťahovali do mesta a na dlhé roky sa prerušila kontinuita. Dnes je to dedina možno s tridsiatimi obyvateľmi plus dovolenkári a víkendoví navštevníci.

Hovorí sa, že kultúra na dedinách sa odohráva najmä v krčmách. Platilo to aj za vašej mladosti?

Jasné, krčma žila vždy. Hrávali sme však aj divadlo, mali sme kino, čo bola vtedy rarita, hrával sa futbal a bol tam vynikajúci stolný tenis, v ňom som bol pomerne dobrý. Organizovali sa tanečné zábavy, maškarné plesy, dnes je to inak.

Boli ste v škole triednym šašom?

Myslím že nie. Faktom je, že som vždy niečo písal, čítal knihy a keď sa v škole nacvičovalo divadlo, vždy som hral nejakú komickú postavu. Napríklad ako šiestak som hral takého nablblého lúpežníka Jožina.

Kamera: Samo Jaško

Bratrancom vašej mamy bol údajne spisovateľ Rudo Moric.

Ten býval v Stupave a bol to taký zvláštny ujo. Zväčša sa počas služobnej cesty zastavil u mojej starej mamy na služobnej Volge. Bol totiž riaditeľom vydavateľstva Mladé letá a vždy doniesol kopu kníh, čo bolo fantastické. Rok som mal potom čo čítať. Hodinu pobudol a zase na rok zmizol.

Komunistickej strane som veľkú slávu neurobil

Po revolúcii ste robili politickú satiru. Ako bol vnímaný vo vašej rodine socializmus?

U nás sa o politike moc nehovorilo. Otec bol v komunistickej strane, odkiaľ ho vyliali v roku 1952, aspoň som si to dlho myslel. Mal podobnú povahu ako ja, do všetkého pindal. Potom som sa od strýka dozvedel, že ho zo strany nejakým spôsobom dostal on. Vyškrtol ho na otcovu žiadosť. Strýko bol predtým frontový vojak, komunista, predseda MNV (Miestny národný výbor, dnes Obecný úrad, pozn. autora), ten mu pomohol.

Vy ste boli komunistom?

Podarilo sa mi ním stať na vojne. Bol som vojak pohraničnej stráže.

Koľkých ste zastrelili pri pokuse o útek z republiky?

Našťastie ani jediného a ani jediného som nechytil. (smiech) Osud ma od takých vecí uchránil.

Ako ste sa dostali do strany?

Keď som narukoval, nebol som ani v SZM. Asi piati sme v tej službe neboli komunisti a smiali sme sa, že keď chce narušiteľ zdrhnúť do Rakúska, musí to skúsiť počas dvojhodinovej straníckej schôdze. Vtedy boli hranice veľmi oslabené. Šli po mne, lebo ma tam potrebovali dostať, dosť dlho som sa vzpieral, ale pätnásť mesiacov som nebol doma a psychicky to bolo ťažké. Povedali mi, že ak budem ochotný stať sa kandidátom strany, dostanem opušťák na tri plus dva dni, aby som si doma našiel ručiteľov na kandidatúru. Nenašiel som ich však a povedal som si, že keď sa vrátim, priznám sa, že som ich oklamal, lebo som sa chcel dostať domov. Vo vlaku však sedel jeden pán, ktorému som sa priznal a ten mi to neodporúčal, že so mnou za to klamstvo strašne zatočia. Navrhol mi, aby som tam napísal nejakých troch ľudí, ktorým som veril, ten pán mi to prepísal, dal mi tam hodnotenie a na vojne to akceptovali.

Nakoniec ste teda do strany vstúpili.

Ale veľkú slávu som im tam nerobil. Nechodil som na stranícke výbory ani schôdze a v júni 1989 som dostal stranícky trest, keď ma vylučovali aj s jedným kolegom, ktorý ma nahovoril na návštevu kostola, keď mal kázeň terajší biskup Baláž. Komunistov som mal totálne na háku, bol som dokonca v konflikte so svojim svedomím.

Prečo ste z nej teda nevystúpili?

To sa nedalo. To by si tí funkcionári nevedeli ospravedlniť. Ale veď v podstate som vystúpil, lebo som tam nechodil. Oni ma len viedli v evidencii, dokonca ma tam podpisovali, hoci som tam nesedel. Nemohli mi nič urobiť, lebo som bol robotník, teda spoločensky na najnižšej priečke, slobodný, nemal som deti... Keď ten režim praskol, šiel som na stranícku schôdzu, kde som videl tie krysy, ako tam plakali, ako sa báli. Naraz sa v nich prebudilo svedomie. Tá strana bola šaškáreň.

Humoristická skupina Noga, Skrúcaný, Radič, Filip a vy mala taký úspech preto, lebo ste boli dobrí, alebo vám skôr zahral do karát mečiarizmus?

Ťažko povedať. Koniec koncov, protimečiarovskú satiru mohol robiť ktokoľvek. Neviem, prečo ju nerobil. Neskôr sa vyrojili aj ďalší, lebo zistili, že politický humor je in. A či sme boli dobrí alebo to bolo politickou situáciou? Myslím, že keby tu aj nebol mečiarizmus, ten humor by sme robili. Možno menej politický, ale potenciál sme mali a presadili by sme sa aj bez neho.

Imitujem len toho, koho viem

Pýtam sa preto, lebo po roku 1998, keď nastúpila Dzurindova koalícia, to šlo akoby dole vodou a postrádalo to šťavu.

Áno, samozrejme. To je jedna vec, ale druhá vec je, že politická situácia už nebola taká divoká a ľudia už toho boli presýtení. Doba politického humoru už bola zrejme za zenitom. Ani teraz sa nič také neobjavuje, nie je za ním nejaký veľký dopyt. Samozrejme, že stretávam ľudí, ktorí hovoria, že by sme mali opäť začať, ale ja už ani nemám chuť, myslím, že táto moja etapa je uzatvorená.

Prečo?

Lebo sa tým nič nerieši. A tie figúrky v politike sa viac menej znormalizovali. Nepoznám však humoristu, ktorý by takých politikov, ako kedysi Ľupták, nevyužil.

Nestrácali ste divákov aj tým, že ste sa angažovali v kampani SDK a ľudia vás priradili ku konkrétnej strane? Že ste v ich očiach stratili nezávislosť?

Je to možné. Ľudia majú stále pocit, že satira má byť vyvážená. Že ak si robíte srandu z jedného, musíte si aj z druhého. V poriadku, ale to sa nedá, lebo ľudia nie sú rovnakí, dokonca ani v HZDS, nieto v iných stranách. Biť niekoho hlava nehlava a nezmyselne len preto, že je vo vláde, nemá význam.

Po roku 1998 akože nebolo čo kritizovať?

Bolo, aj sme kritizovali, ale už to nebolo také zásadné. Neunášali sa ľudia, neporušovala sa ústava, neboli tu nevyjasnené vraždy...

A nebolo to aj tým, že ste jednoducho nevedeli imitovať Dzurindu a Mikloša?

To je ďalšia vec. Samozrejme, že ľudia chceli hlasovú paródiu, ale keď ju neviem vyrobiť, tak ju neviem vyrobiť. Mnohí nevedeli pochopiť, prečo. Mysleli si, že to robím náročky, že toho Dzurindu napodobňovať nechcem. Ja by som to veľmi rád robil, ale neviem to, nie som čarodejník. Imitujem len tých, ktorých viem. K tomu sa pridala aj nechuť, pretože politická satira môže byť výrazná a dobrá len vtedy, keď „s nadsázkou" pranieruje výrazné chyby. Ale či bude prijatý zákon o financovaní televízie s jedenapolmiliardou alebo s tromi miliardami, je zaujímavé len pre odborné kruhy. Obyčajný človek sa v tom nevyzná. Veď ľudia ani nevedeli, čo je „skupinka", o ktorej hovoril Dzurinda.

Podporou SDK ste si teda chovali na prsiach hada, keďže ste jej nástupom k moci stratili terče?

Áno, bola to taká satirická samovražda. Mne to však nevadí. Netúžim po tom, aby tu vládli diletanti, Mečiar, Slota a Ľupták len preto, aby som mal čo kritizovať.

Čo je správne na tom, ak sa umelec angažuje v prospech konkrétnej strany?

Neviem, či je to správne. Veľa ľudí sa neangažovalo, nechce sa angažovať. Najmä herci sa toho boja kvôli tým nálepkám, že ich niekam zaradia, nebudú mať robotu, keď príde iná vláda a iný riaditeľ televízie... Ja dnes tiež nepociťujem potrebu politickej angažovanosti, vtedy som ju však pociťoval, bola taká doba. A sám pred sebou by som sa cítil ako zbabelec, keby som mal možnosť upozorniť na niečo a nespravil by som to.

Nepotešili ste sa paradoxne vtedy, keď vás všetkých vykopli z STV ako politicky nepohodlných? To samo o sebe prinieslo ďalšiu popularitu, z ktorej sa dalo ťažiť.

Iste, oni sami si nás vyrobili. Vtedy ešte ani neexistovala Markíza, súkromná bola tuším len VTV a aj odtiaľ nás po troch mesiacich vyhodili. Radosť nám to neurobilo, lebo sme ani nemali z čoho poriadne žiť a jediné, čo nás zachránilo, boli zájazdy. Rovnako pochodil aj Milan Markovič, spravili sme také úderné skupiny a hrávali sme s veľkým úspechom po slovenských mestách. S úspechom aj preto, že nás zakázali. To nás živilo asi dva roky, lebo sme síce boli aj v súkromných rádiách, ale tie nám neplatili. Platilo nám jedine rádio Twist a tie honoráre neboli nejaké veľké.

Pri vyhodení z televízie za riaditeľa Darma vám aj niekto povedal, že ste politicky nevhodní?

Nie. Stano Radič tam bol podpísať zmluvu na ďalší rok a oni ju nepodpísali.

Ako to zdôvodnili?

Tým, že sa nepodpíše zmluva a bude tam iný program. Jednoducho zmluvu nepredĺžili a bolo.

Aj v politickej strane musí niekto robiť špinavú robotu

Kde ste sa zoznámili s Dzurindom?

Počas volebnej kampane SDK v roku 1998, predtým som ho poznal len z videnia. Oslovil nás jeho volebný štáb.

Robili ste tú kampaň pre peniaze?

Určite som ju robil z presvedčenia. Celú kampaň sme brali ako frontálny útok na to, aby sa tu zmenil režim.

Koľko vám SDK platila?

Neplatili nám nič, mal som k dispozícii auto, ochrankára, ubytovanie a stravu. Žiadne peniaze sme nedostali. Pýtali sa ma na to, ale povedal som, že „ďakujem, nechcem".

Štefan Hríb vtedy pustil na verejnosť informáciu, že Hosťovecká s Paczeltom ako šéfom volebného štábu skúšali podplácať novinárov, aby písali v prospech SDK. Vám takéto konanie neprekážalo?

To bolo dosť nepríjemné. Hovoril mi to Števo Hríb, potvrdila mi to aj Daša Matejčíková. Potom sa SDK ospravedlnilo a vymenili šéfa volebného štábu Paczelta za Ľudovíta Černáka.

No, ospravedlnilo. Dzurinda popieral, že o tom vedel napriek tomu, že ho o tom novinári informovali.

Ja si už nepamätám, či to Dzurinda popieral, viem, že to popieralo SDK. Teraz neviem, či o tom vedeli aj KDH, DS, SDSS a SZ, teda strany, ktoré SDK tvorili. Neviem, v tom som sa neorientoval.

Vtedy sa našli mnohí, ktorí Hríba kritizovali, že mal prižmúriť oči a túto informáciu tajiť, aby SDK pred voľbami nepoškodil. Myslíte si, že by to bolo správne?

Teraz je to už jedno. Myslím, že bolo dobré, že to povedal. A vidíte, aj tak to nezohralo až takú veľkú rolu a SDK zostavovalo vládu. Ale ak novinár o niečom takom vie, má to povedať.

Ste dodnes voličom SDKÚ?

Nie.

Koho teda?

Nepoviem, ale prezradím, že som nevolil nikoho z terajšej koalície.

Ste s Dzurindom kamarát?

Čo je to byť kamarát? Teraz je skoro mojim susedom, vidíme sa však možno trikrát do roka. Poznáme sa, zdravíme sa, ale kamarátiť sa s politikmi... neviem. Oni majú svoju robotu a ja svoju.

Pýtam sa to aj preto, že ani Dzurinda sa nevyhol škandálom. Tender na tretieho operátora, fiktívni darcovia SDKÚ, podozrenia z kupovania poslancov... Myslíte, že tých osem rokov ustál so cťou?

Ustáť to ustál, to je taká jeho veta, že „musím držať firmu", to vždy hovoril.

So cťou?

To neviem. Osobne si myslím, že politika sa inak robiť nedá. To, čo teraz poviem, bude možno tvrdé priznanie. Ale platí, že človek, ktorý v tejto krajine robí politiku, musí byť tak trochu podvodník, gauner, klamár a populista. Ja mám strašne rád OKS, ale čo z toho, keď sa nedostala do parlamentu? Človek to musí nejakým spôsobom vedieť predať. Účel svätí prostriedky. Dzurinda spravil v princípe veľké množstvo roboty, len tie prostriedky naozaj neboli vždy v poriadku.

Aj Dzurinda teda musel byť gauner a podvodník?

Musel. Presne ako som povedal. V tej politike takým musíte byť. Časť strany môže byť čistá a čestná, ale musí tam byť aj niekto, kto spraví tú špinavú robotu, koho vyhodia cez okno a vráti sa cez dvere. To Dzurinda vedel. Vedel firmu udržať, ustáť to. Akými prostriedkami... to už vieme. Keby sa vtedy rozpadla koalícia, neboli by ani reformy.

Dzurinda si vždy na nový rok pozýva na stretnutie rôzne osobnosti, má tam príhovor a potom s nimi debatujete a popíja. Nazýva ich elitou. Cítite sa ako elita?

On to nazýva elitou? Nie je to výmysel nejakého novinára? (smiech)

Nie je.

Ale to netreba brať vážne.

Tento rok vám všetkým poďakoval za angažovanosť i za to, že sa o vás v minulosti v ťažkých chvíľach mohol oprieť. Zároveň vás nazval nadstraníckymi osobnosťami. Nie je to nezmysel? Ako sa o vás môže opierať a zároveň vás označovať ako nadstraníckych?

Tak... asi má ten pocit, že sme mu pomáhali. Ja neviem ako, ale... škodiť som mu určite neškodil. A určite som nadstranícka osobnosť, nie som členom žiadnej strany.

Nie je to také „uplácanie si" intelektuálov?

Neviem. Nič také sa tam nedeje. Dá tam čašu vína a ľudia medzi sebou debatujú. Poviem pravdu - ja tam idem najmä preto, aby som sa tam stretol s ľuďmi, ktorých som celý rok nevidel. Dzurinda tam koluje, ja som si tam s ním akurát štrngol. Odfotili nás tak aj s Oliverom Andrásym, ktorý povedal, že tam ide preto, aby Dzurinda nemal pocit, že na neho kašle teraz, keď nie je vo vláde. Ale elita? Boli tam lekári, spisovatelia, výtvarníci, herci...

V časopise Domino Efekt máte rubriku s názvom Nechápem tomu. Prečo ten nesprávny gramatický zvrat?

To je zámer. Čitatelia to pochopili. Ide o rubriku, ktorú vymyslel Atila Lovász. Jeho synovia a mladí ľudia vôbec radi hovoria, že „nechápem tomu, ako je to možné". Dosť sa to ujalo. Je to vlastne slangový výraz. Ide teda o fór.

Ani Kubiš s Darmom si nedovolili to, čo Rybníček

Napísali ste tam, že Štefan Hríb zdvíha päsť výhradne vtedy, keď je ohrozený iba on, jeho hodnoty a priatelia. Prečo si to myslíte?

Ja mám pocit, že tie veci robí účelovo. V prípade spôsobu ako odišiel z STV, určite. Áno, to bol teatrálny odchod, ale nakoniec - oveľa lepšie mu to napísali iní. Ja som sa absolútne stotožnil s tým, čo napísal profesor Kusý. Načo takáto teatrálna partizánčina? Ale je to v podstate jeho vec. Ja som to dal skôr do kontextu s udalosťami spred dvoch rokov, keď vznikla výzva Verejnosť za verejnoprávnosť a Hríb o nás vtedy napísal, že sme zmanipulovaní politickými stranami a Smerom..., že to robíme preto, lebo nemáme robotu, proste prevzal rétoriku Richarda Rybníčka, o ktorom si dovolím povedať, že k takýmto veciam sa neznížili ani Kubiš s Darmom. Aby v nedeľu poobede brýzgali na hercov, že si povedia svoj názor. Hríb napísal do .týždňa s Čobejovou takýto názor, mňa to trochu zamrzelo, lebo som si myslel, že ma pozná a trochu aj Markoviča.

Viete ale vyvrátiť podozrenie, že ste nebojovali proti Rybníčkovi najmä kvôli tomu, že mnohí umelci v STV stratili lukratívne kšefty? Konkrétne Markoviča Rybníček vyhodil s divácky neúspešnou MM show.

Jediné, čím to môžem vyvrátiť je to, že poukážem na situáciu, aká v STV bola a aká je. Ja neviem, či sú diváci spokojní s tým, čo ten Rybníček za pol miliardy, ktorú dostal zo štátneho rozpočtu, urobil. Veď to je hlavná príčina všetkého. Kebyže v tej televízii tak strašne chcem byť, tak v nej som, aj v Markíze. Možno by mi dali robiť niečo v Teleráne, možno by ma niekam upratali, ale to nechcem.

Vážne tvrdíte, že Rybníček bol horším riaditeľom ako Kubiš s Darmom?

Kubiš s Darmom zneužívali televíziu ideologicky, to je samozrejmé. Ale Rybníček ju začal zneužívať komerčne. To je tiež jedna z vecí, ktorú bývalej koalícii veľmi vyčítam. Povedal som to aj Dzurindovi, aj Miklošovi. Ten mi na jednej akcii vravel, že „toto ste si mohli odpustiť". A ja, že prečo? Veď nemôžme za všetkým vidieť iba čísla, to je proste blbosť. To bol škandál. Rybníček nastavil STV na istú čiaru, ktorú už nikto neprekročí.

Čo bolo zlé na Rybníčkovej myšlienke, že jednotka bude komerčná a dvojka pre menšinového diváka? Že jednotka musí zarobiť na dvojku?

Ani tá dvojka nebola dobrá. Síce tam dával filmy, ale všetky som už predtým videl na Spectre a čo ja viem kde. Pôvodná tvorba tam však absolútne nebola. Veď regionálne spravodajstvo o piatej bolo ako vystrihnuté z päťdesiatych rokov. Večerníček dal na druhý program, ten patrí na prvý! Keď som si za Rybníčka s hrôzou pozrel program, zistil som, že jediná pôvodná tvorba sú televízne noviny. Dvojka bola odpadovým komunistickým kanálom, kde reprízoval socialistické inscenácie, aj keď častokrát dobré. Takto sa televízia nerobí. Ja som bol zúfalý, pretože komerčné stanice nepozerám, nebavia ma a nemal som čo pozerať. Chvalabohu, že existujú ČT1 a ČT2.

Tú výzvu však podpísali najmä ľudia, ktorí nemali džoby v STV.

Veď preboha, čo sa stalo s Andym Hrycom! Zostavil výzvu, ktorú podpísali Štepka s Chudíkom, prečítal ju a vyrazili ho. Viete si predstaviť, že tam niekto poruší štábnu kultúru? Veď sám Záhradník s Rybníčkom povedali, že sa to nerobí, aby niekto brýzgal na podnik, ktorý vám dáva chlieb preboha, alebo hrýzol ruku, ktorá vás kŕmi. Oni mali pocit, že je to ich firma.

Z toho ale vyplýva, že ani vy by ste nemali odvahu podpísať to, keby ste vtedy mali svoj program v STV.

Neviem, ale v STV som nebol od roku 1994, kedy nás vyhodili. Nikdy predtým, ani teraz som sa tam nepchal, takže to sú hypotetické otázky.

Keby sa dnes objavili noví Lasica a Satinský, hnali by ich osratou metlou

Koho u nás považujete za dobrých humoristov v súčasnosti?

Myslím, že Radošínske naivné divadlo si udržiava svoju úroveň.

Marcina s Krausom a ich Uragán ste hodnotili ako?

To nikdy nebola šálka mojej kávy. Sitcom Susedia je však celkom v poriadku, lebo sa im to podarilo urobiť profesionálne, má to svoju cieľovú skupinu, je to dobre zahraté aj napísané, vypointované, s čím mal Uragán vždy problém. Sitcomy ale nemám rád.

Má slovenský humor úroveň?

Neviem, či vôbec slovenský humor existuje. V televízii sú len výnimočné prípady ako Sedem s.r.o., aj to nie je vždy dobré.

Prečo na ľudí najviac zaberajú Senzus a Drišľak?

Podľa mňa nezaberajú, to je len politika, ktorú tu nasadili komerčné televízie. A opäť sa vrátim k chudákovi Rybníčkovi. Tento druh humoru aplikoval v STV predovšetkým on. Za naše peniaze začal konkurovať komerčným televíziám a ponúkol nám to, čo tie komerčné dávajú zadarmo. Tu nie je alternatíva. Humor by mal byť iný.

Aký?

Neviem. Ale určite iný.

Chýba tu „náročný" humor typu Lasicu so Satinským?

To nie je náročný humor, ale intelektuálny a vidíte, že bol veľmi úspešný.

Zabral by u divákov aj dnes?

To je otázka. Mám pocit, že keby sa dnes objavila taká mladá dvojica chlapcov ako Lasica so Satinským pred štyridsiatimi rokmi, tak by ich vyhnali - prepytujem - osratou metlou, ako hovorila moja stará mama. Dôležité je to, že každý, kto začína, musí dostať čas a priestor. Keď začínal Uragán za Materáka, bol hrozný, to bolo čosi nepozerateľné, strašné. Vyslovene som sa rehotal, aké je to zlé a neprofesionálne. Ale po dvoch rokoch sa to chlapci naučili. Detto bolo S.O.S. Prvý rok bol hrozný. Mne sa to nepáči ani teraz, ale predsa len je tam kvalitatívny posun. Lebo dostali priestor a čas. Bez toho žiadni noví humoristi nevzniknú. V komerčných televíziách vám ho nedajú, tam chcú len populárnych ľudí, aby mali okamžite šestnásťpercentnú sledovanosť. Ak ju máte, povedia vám, že s tvarom a žánrom relácie nesmiete hýbať, vyvíjať ho. Ak to úspešné nie je, idete von a nastupuje niekto ďalší. Pre tých, ktorí chcú začať, je to hrozná situácia. A STV by mala poskytovať práve ten čas a priestor. Nie kvôli mne, ja som už slávny bol, ale preto, lebo iní potrebujú šancu. Ja takých pritom poznám. Za Rybníčka sa začali sledovať píplmetre a človek mal zrazu pocit, že je ako dostihový kôň. Ak nedosiahne sledovanosť, hneď sú problémy.

Vy teda hovoríte, že humoristi by aj boli, ale televízie ich odmietajú pustiť na obrazovku?

Samozrejme. Za stav humoru tu zodpovedajú médiá. Tu sa však vyhlási Slovensko hľadá Superstar, čo považujem za zločin na slovenskej kultúre.

Bulvár o mne píše bláboly

Hovorí sa o vás, že nemáte rád novinárov.

No počkajte, ide o to, akých. Nemám rád bulvár.

Súvisí to s tým, čo o vás písal, že vás museli opitého vyviesť z Tatracentra, že ste tam niekoho napadli a podobne?

Oni nepíšu nič iné, len takéto veci. Kedykoľvek majú dve voľné strany, tak si spomenú, kto je u nás na niečom závislý, na alkohole, drogách a tak ďalej. Vždy sú tam Müller, Cinkota, ja a ešte neviem kto.

Ste závislý na alkohole?

Necítim potrebu sa o tom vyjadrovať. Na bulvárne otázky nereagujem.

Mohli ste ich zažalovať.

Uvažoval som o tom, ale jeden ten týždenník už zanikol, tak som sa na to vykašľal. Isté veci si však naozaj zbieram do zásoby a jasné, že ich budem žalovať, pretože to je svojim spôsobom poškodzovanie obchodnej značky. Ak niekto o niekom vyhlasuje, že je alkoholik, teda že je chorý, povrchní ľudia tomu uveria.

Prečo by vám pripisovali alkohol?

Neviem. Svojho času bol v Novom čase jeden môj incident a tým to začalo.

Takže v tom Tatracentre to bola pravda?

Ja o tom neviem, kto im to tak porozprával. Netvrdím, že si nevypijem. Ale odvtedy sa to ťahá. Potom ma Nový čas odfotil na Zlatom Slávikovi, kde boli novinárky a novinári z bulváru - prepytujem - ožratí na sračku, všetci tam popíjali, ale pripísali to iba mne. Pritom tie párty sú o tom, že sa tam predovšetkým popíja. Normálne som pritom nasadol to taxíka a odišiel. Keby som aspoň ležal na zemi, vracal tam, chodil štvornožky. Jasné, že som mal vypité, ale keď mi niekto tvrdí, že som sa potácal, padal na stoly a podobné blbosti... To bola druhá kauza. Plus 1 deň potom napísal, že chodím po podradných krčmách, že som hviezda neviem akej cenovej skupiny, ale napísali tam evidentnú lož. Vraj som mal pred sebou pivo, pritom som tam žiadne nemal. Napísali, že som bol s frajerkou, pritom tá bola v Anglicku. Pivo tam ani nečapujú, len víno. To, že tam sedím s tromi akademickými maliarmi a dvomi spisovateľmi, ich vôbec nezaujíma. Keď si to človek zosumarizuje, je to totálny blábol. Pýtal som sa ich, kde tam vidia na fotke pivo, veď tam žiadne nie je. Veď to je ako keby ma odfotili a napísali, že som sedel s Adolfom Hitlerom. Veď to je absolútny blud! V Plus 7 dní zase napísali, že som spustnutý, že ráno chodím so psom na vôdzke, v jednej ruke mám kľúče, v druhej cigaretku... Napísal som tomu novinárovi, že „človeče, veď psa mám na rukách, ako môže byť na vôdzke? Ako môžem držať cigaretu, keď v nej držím kľúče? Veď vy ani neviete opticky vyhodnocovať!". A on, že je to jedno, že to nie je podstatné. Je to dôkaz o tom, že s takýmito ľuďmi netreba debatovať, ani si s nimi začínať. Žiaľ, deväťdesiat percent ľudí tie titulky berie vážne.

Čím sa teraz živíte?

Pracujem pre jednu obchodnú televíziu, robím pre ňu reláciu o varení, upútavky, pre Slovenský rozhlas s Janom Snopkom robíme Stredoslovákov, píšem do Domino Efektu, niečo pre JOJ, je toho dosť. A mám aj nejaké vystúpenia, konferovanie a podobne.

Nechýba vám popularita, akú ste mali v minulosti?

V akom zmysle?

Že vtedy ste boli hviezda, dnes už nie ste.

Viete čo, ja som už dosť dospelý, aby som to nejako prežíval. Ani mi to nechýba. Pokiaľ mám robotu a pokoj, je to ideálny stav.

Robíte dnes nejaké aktivity vyslovene pre peniaze?

Asi ťažko by som vám tvrdil, že sa pre tú obchodnú televíziu pokúšam o nejaké avantgardné umenie alebo totálny humor. Jasné, že to robím pre peniaze. Ale zaujímalo by ma, či dnes vôbec niekto v slovenských televíziách robí niečo aj z lásky, čiže zadarmo.

Vytýkalo sa vám účinkovanie v podradných reklamách.

Neviem, čo sú podradné reklamy.

Chodili ste s nákupným košíkom po markete a nakupovali.

Áno, to bolo ešte v lete, už to nerobím. Ale napriek tomu, neviem, čo je na tom podradné. Chcel by som vedieť, ako a kde nakupujú tí, ktorí mi to vyčítajú.

Bola to z núdze cnosť?

Oslovili ma a keby som mal robotu v inej televízii, asi by som to nezobral. Ale nemal som, mal som čas, takže áno, svojim spôsobom to bola z núdze cnosť. Robím to pre peniaze, ale nemám z toho zlý pocit, ani sa za to nehanbím. Chceli ma, aby som to vtipne okomentoval a celkom ma to bavilo.

Myslíte, že sa ešte dokážete so Skrúcaným, Tlučkovou a Nogom dostať na priečky, kde ste v humore boli kedysi?

To je uzavretá kapitola. Nevylučujem, že niekedy budeme niečo robiť spolu, ale v takej podobe už nie.

Ste ešte schopní priniesť niečo nové?

Uvidíme. Do starého železa sa nechystám. Kedysi bola doba, že televízie volali ľudí, aby v nich vystupovali, dnes sa musíme ponúkať sami a na to nemám povahu. S tým sa netrápim, nemám chuť do niekoho hustiť, aby mi dali robotu. Mnohí to robia a s kvalitou to často nemá nič spoločné. A potom, čo je to niečo nové? Nič nové neexistuje, všetko tu už bolo. A častokrát lepšie ako dnes.

Dá sa na humore zbohatnúť?

Tí, čo sú dnes na vrchole, zarábajú slušne. Ani my sme nezarábali zle, ale to sa nedá porovnať. Nie som síce chudobný, ale k bohatstvu mám ďaleko.

Predchádzajúce rozhovory si môžte prečítať tu.

Na SME.sk pripravujeme:

PETER GABURA, kontroverzný politik o kauzách KDH i KDH samotnom

MILOŠ MEČÍŘ, tenista, olympijský víťaz zo Soulu

BORIS FILAN - textár, spisovateľ a cestovateľ o knihách, textoch a humore

Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.