BRATISLAVA. Niektorí kňazi už na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla očakávajú, že sa na Slovensku rozdelia rímskokatolícke diecézy. „Pokiaľ nemáme oficiálne podpísaný dokument z Vatikánu, sú to všetko len dohady," povedal Jozef Kováčik, hovorca Konferencie biskupov Slovenska.
Aký je plán
Delenie diecéz posudzuje Vatikán už takmer štyri roky. Slovenskí biskupi návrh poslali do Ríma ešte v roku 2003. Kováčik pripúšťa, že možností je veľa, a pripomenul, že „pápež môže všetko". Apoštolská nunciatúra sa k možným zmenám nevyjadrila.
Bratislava by sa mala stať sídelným mestom biskupa. Arcibiskupstvo Bratislava-Trnava by sa teda malo rozdeliť. Nové biskupstvo by malo vzniknúť aj v Žiline, odčlenením od Nitrianskej diecézy.
Za vznik gréckokatolíckeho biskupstva v Bratislave sa zase pred časom vyslovil gréckokatolícky biskup Ján Babjak. Hlavné mesto by si podľa neho zaslúžilo samostatné biskupstvo. Gréckokatolíckych veriacich navyše v Bratislave pribúda.
Kto do funkcií
Nové diecézy by potrebovali aj nových biskupov. „Personálne otázky sú také citlivé, že sa ich dozvieme len v deň vymenovania," hovorí Kováčik.
Jedným z troch kandidátov na bratislavského biskupa by mal byť aj nitriansky biskup Viliam Judák. „Nie sú to verejné veci, ku ktorým by som mohol zaujímať postoj," povedal Dušan Argaláš z nitrianskeho biskupského úradu.
Žilinským biskupom by sa mohol stať banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis. Hovorí sa však aj o spišskom pomocnom biskupovi Andrejovi Imrichovi a nitrianskom Mariánovi Chovancovi.
Štát sa dozvie, čo zaplatí
Zmluva s Vatikánom hovorí, že by mal dať Slovensku dôvernú informáciu o zmene či zrušení provincie, arcidiecézy, diecézy či eparchie pred jej zverejnením. Pre štát je jednoduchšie, ak sa hranice menia začiatkom roka, lebo zo zákona musí platiť ústredia cirkví.
Naposledy sa cirkevné hranice menili, keď vznikol gréckokatolícky eparchát v Košiciach vo februári 1997.
Benedikt XVI. rozhodol za posledný týždeň o nových diecézach v Angole, Juhoafrickej republike a Nigérii.
Autor: zu
