Výstava najkrajšieho umenia 19. storočia zo zbierky Metropolitan Museum of Art z New Yorku nás vedie od klasicizmu cez romantizmus k realizmu, impresionizmu a symbolizmu. Na tejto ceste dejín umenia nás sprevádza tradícia aj moderna.
Kurátorka Angela Schneider umožnila každému umeleckému dielu rozpovedať svoj príbeh tak, aby nestratil význam a nezanikol vo vzájomnej vrave. A majú čo povedať.
Rodinovi občania aj objatia
Rodinove bronzové plastiky Eva a Adam sú o ľudskom zúfalstve a strachu, odvahe a nádeji. O hrdinoch hovoria Občania z Calais, ktorí naplnili foyer berlínskej galérie od architekta Miesa van der Rohe. Rodin zvečnil šiestich obyvateľov mesta, ktorí sa obetujú počas storočnej vojny medzi Anglickom a Francúzskom.
Božia ruka sa hladko vynára z neopracovaného bieleho mramoru modelujúc ženu a muža v ľúbostnom objatí.
Tí, ktorí treli biedu
Impresionisti a postimpresionisti, ktorí sa počas života nedočkali uznania, boli salónom akademických umelcov odmietaní a častovaní nadávkami. Ich krajinomaľby a zátišia neboli koncom 19. storočia veľmi cenené. Dnes sa v newyorských aukčných sieňach dražia ich diela za milióny dolárov.
Keby to úbohý Paul Cézanne vedel. Celý život trel biedu, bezúspešne sa snažil predať pár jabĺk maľovaných s vášnivou zaujatosťou, svojmu obchodníkovi s farbami platil obrazmi. Ten ich v čase núdze rozstrihal a predával za pár drobných na trhu ako pohľadnice.
Podobne Vincent van Gogh. Za svojho krátkeho života nedokázal predať viac ako jeden obraz. V súčasnosti sú jeho olejomaľby najdrahšie na svete. V Berlíne možno zhliadnuť van Goghove Cyprusy, Kosatce či Ovocnú záhradu.
Paul Gauguin hľadal na zemi miesto, kde by ľudia žili v mieri, slobode a dokonalej sexuálnej voľnosti. Svoj osobný raj našiel na Tahiti, kde mal dieťa so 14–ročným dievčaťom.
Pre Paríž to bol škandál, pre Gauguina priblíženie sa k láske bez tabu a tiež inšpirácia pre maľby Tahitskej krajiny či Ave Marie.
Newyorský Louvre
Metropolitné múzeum v New Yorku je porovnateľné s parížskym chrámom umenia Louvre. Nie je však štátnou inštitúciou, ale je odkázané na dary súkromných dobrodincov.
V roku 1929 nimi boli cukrovarnícki milionári Louisine a Henry Havemeyerovci, ktorým New York vďačí za najvzácnejšie skvosty francúzskeho umenia 19. storočia.
Obrazy a sochy v Berlíne sú poistené približne 2,5 miliónmi eur a v priebehu prvých dní ich videlo 13–tisíc návštevníkov.
Autor: Alexandra Pribišová, Berlín (Autorka je publicistka)
