BRATISLAVA. Každý diecézny biskup musí každých päť rokov podať pápežovi správu o stave svojej diecézy, hovoria vatikánske pravidlá. Mal by prísť do Ríma, a okrem návštevy u pápeža si uctiť aj hroby apoštolov Petra a Pavla.
Slovenskí biskupi sa na spoločnú návštevu Ríma chystajú po desiatich rokoch. Návštevu nazývanú Ad Limina Apostolorum vykonali naposledy v roku 1998, odvtedy ju neumožňoval zdravotný stav Jána Pavla II.
Jednotliví biskupi už pred niekoľkými mesiacmi pápežovi poslali správu o stave svojich diecéz. Teraz má Benedikt XVI. rokovať osobitne s každým z nich. „Nerád by som niečo predpokladal,“ odpovedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik na otázku, či sa bude hovoriť aj o personálnych otázkach.
Už dlhšie sa totiž hovorí o možných zmenách vo vedení katolíckej cirkvi na Slovensku. Arcibiskup Ján Sokol by mal na budúci rok v októbri po dovŕšení 75 rokov podľa cirkevných pravidiel ponúknuť svoju funkciu, v ďalších rokoch sa to bude týkať aj rožňavského biskupa Eduarda Kojnoka či košického arcibiskupa Alojza Tkáča. „Je potom na príslušnej cirkevnej autorite, či toto zrieknutie okamžite prijme, alebo nie,“ povedal hovorca bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Tibor Hajdu.
Nitriansky biskup kardinál Ján Chryzostom Korec či pražský arcibiskup kardinál Miloslav Vlk zostali vo funkciách aj niekoľko rokov po svojich 75. narodeninách.
Do Ríma idú aj pomocní biskupi, sprevádzať ich budú aj desiatky slovenských veriacich. „Vieme o troch cestovkách, ktoré cestu organizujú, živá je aj komunita Slovákov v Ríme,“ hovorí Kováčik.
V Ríme sa pri tejto príležitosti uskutočnia štyri slávnostné omše. Okrem hrobov sv. Petra a Pavla by mali biskupi navštíviť aj hrob sv. Cyrila a sv. Metoda.
Dejiny návštev na hroby
Návštevy biskupov v Ríme nazývané Ad limina apostolorum, teda doslovne „na hroby apoštolov“, sa odvíjajú od Biblie, podľa ktorej Pavol po troch rokoch účinkovania vyhľadal Petra, aby sa s ním poradil. Neskôr začali prví kresťania putovať k hrobu sv. Petra a od ľudí zodpovedných za cirkevné spoločenstvá sa návšteva očakávala ako znak jednoty s Petrovými nástupcami. Za povinné vyhlásil návštevy biskupov už pápež Zachariáš v roku 743, opätovne ich potvrdil v 16. storočí pápež Sixtus V. Ich periodicita závisela od vzdialenosti - talianski biskupi museli do Ríma každé tri roky, európski každých päť a mimoeurópski každých desať.
V novodobých dejinách boli návštevy dôležité pre biskupov z totalitných režimov. Slovenskí biskupi Július Gábriš, Ján Pásztor a Jozef Feranec sa s pápežom Jánom Pavlom II. stretli v roku 1982. Naposledy sa stretnutie konalo v roku 1998, odvtedy ho neumožňoval zdravotý stav bývalého pápeža.
(www.kbs.sk, autor Jozef Haľko, krátené)
