Behanie nie je na Slovensku veľmi obľúbeným športom. Čím to je?

V posledných desiatich rokoch sa zmenila spoločenská klíma a postoj ľudí k tomu, čo robia vo voľnom čase. Ľudia spohodlneli, hlavne mládež. Kondícia detí sa zhoršuje, lebo prestávajú mať prirodzený pohyb. Aj na dedinách. Pohlcujú ich počítačové hry a zábava. Ďalším problémom sú podmienky. Športové objekty sú v čoraz horšom stave.

Prečo Slovensko nezažilo taký boom rekreačného behania, k akému došlo na západe?

V období do 90. rokov, keď bola bežecká atletika na svojom vrchole, boli aj masové behy veľmi populárne. Potom ľudia buď spohodlneli, alebo zabudli, aký je pohyb dôležitý pre ich zdravie.

Dá sa ten vzťah napraviť?

Namieste by bolo viac propagácie. Šport sa propaguje, ale skôr jeho kolektívne formy. Ďalším nedostatkom je, že šport a vzdelávanie boli vždy spojené v jednom ministerstve. Veľmi by pomohlo, keby mal šport svoje vlastné ministerstvo a vlastnú propagáciu.

Napriek všetkému je u nás zopár šikovných mladých bežcov.

Klesá počet bežcov, ktorí dosahujú dobré výkony. Ešte stále sú tam bežci, ktorí nám robia radosť, ale je ich málo. Napríklad Lucia Klocová, ktorá od roku 2000 behá na úrovni európskych a svetových súťaží, od juniorských až po dospelé. Alebo Katka Berešová, vytrvalkyňa, ktorá v poslednom období dosiahla niekoľko veľmi dobrých výkonov. Ale je ich málo.

Aké sú výhody behania, okrem zdravotných?

Nedávno som sa stretol so spolužiakmi, s ktorými sme chodili na strednú školu. Nenápadne som pozoroval, ako sme sa zmenili. Väčšina z nich bola o 20 alebo 30 kíl ťažšia a vyzerali možno o päť rokov starší ako ja. Všetci máme okolo 50, ale ten rozdiel vo výzore tam je. Keď človek športuje, fyzická aj psychická pružnosť mu vydrží do vyššieho veku.