V prvej päťke obľúbenýchčlenov vlády sú len ministri Smeru. Vláda dosahuje popularitu, akú nemala ani jedna Dzurindova.
BRATISLAVA. Minister spravodlivosti Štefan Harabin je najneobľúbenejším ministrom. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý urobila agentúra MVK.
Predbehol aj na Slovensku tradične neobľúbených ministrov zdravotníctva, financií a práce. Tí boli v najhoršej pätke už za Dzurindovej vlády a sú aj teraz. Minister spravodlivosti nikdy takúto anketu nevyhral.
„Považujem to za úspech, pretože ani jeden člen vlády nečelí takej štvavej kampani a napriek tomu mi dôveruje 24,1 percenta občanov,“ reagoval Harabin. V skutočnosti to znamená, že v rebríčku dôveryhodnosti skončil tretí od konca. Za ním sú už len dvaja ministri za SNS, Marian Janušek a Jaroslav Izák, ktorých občania takmer vôbec nepoznajú, preto o nich ani nehlasovali.
„Neprišiel som do úradu vyhrávať ankety. Ako trestného sudcu ma nikdy nemalo veľmi veľa ľudí v láske,“ povedal Harabin s tým, že za nepopularitu môžu aj médiá.
Sociológ Pavel Haulík si myslí, že Harabin si za to môže sám. Na ministerstvo podľa neho nastúpil po viacerých aférach na Najvyššom súde. „Evidentne zle komunikuje“ a priťažila mu aj kauza využívania vládneho bavoráku jeho príbuznými.
Aj preto je podľa neho v prvej päťke neobľúbených aj ministerka práce Viera Tomanová. Tá mala tiež „bavorákovú“ kauzu.
Podpredsedníčke SNS Anne Belousovovej takýto výsledok neprekáža. „Naši ministri majú nevýhodu, lebo sa doteraz v politike neprejavovali a nie sú tak často v médiách,“ povedala. Podľa nej sa to časom zmení a ich ministri budú rovnako obľúbení ako napríklad minister vnútra Robert Kaliňák. Ten skončil ako populárny minister na prvom mieste. Pred ním je už len premiér Fico.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin je najneobľúbenejším ministrom vo vláde. „Keby som bol obľúbený, bolo by to podozrivé. Inak za negatívny obraz môžu klamstvá, ktoré o mojej osobe uverejňujú médiá,“ povedal na to Harabin.
Sociológ: Harabina vymenia
Sociológ Pavel Haulík však hovorí, že Harabin prišiel už na ministerstvo so zlými bodmi po aférach na Najvyššom súde. Priťažilo mu aj to, že chcel zrušiť Špeciálny súd alebo kauza používania vládneho bavoráka jeho príbuznými.
V prvej päťke nedôveryhodných sa práve pre podobnú aféru podľa Haulíka objavila aj ministerka sociálnych vecí Viera Tomanová. Sociológ si myslí, že HZDS časom Harabina vo vláde vymení. Druhého ministra za HZDS Miroslava Jureňu podľa neho nechajú, lebo je „relatívne úspešný“.
Druhým najneobľúbenejším je minister zdravotníctva Ivan Valentovič zo Smeru. Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu vyhrával túto anketu práve exminister Rudolf Zajac. Na prvom mieste sa striedal s ministrom práce Ľudovítom Kaníkom a ministrom financií Ivanom Miklošom.
„Do značnej miery je to rezortom,“ hovorí o Valentovičovej pozícii Haulík. Fico výsledky prieskumu nekomentoval.
Prvá šestka bez HZDS a SNS
Medzi prvými šiestimi dôveryhodnými členmi vlády nie je nikto z HZDS ani z SNS. Všetko obsadili ministri Smeru. Až siedmy dôveryhodný je minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa z HZDS. Naopak, v prvej päťke nedôveryhodnosti je okrem Harabina ešte aj minister školstva Ján Mikolaj z SNS.
Podpredseda HZDS Milan Urbáni povedal, že ministri za hnutie majú dôveru, ale budú sa ich výsledkami zaoberať.
Prieskum
Najdôveryhodnejší členovia vlády | |
1. Robert Fico (Smer) | 65,3% |
2. Robert Kaliňák (Smer) | 65,1% |
3. František Kašický (Smer) | 58,9% |
4. Ján Kubiš (Smer) | 52,3% |
5. Dušan Čaplovič (Smer) | 51,6% |
6. Viera Tomanová (Smer) | 42,1% |
7. Miroslav Jureňa (HZDS) | 38,5% |
Najnedôveryhodnejší členovia vlády | |
1. Štefan Harabin (HZDS) | 62% |
2. Ivan Valentovič (Smer) | 55,8% |
3. Viera Tomanová (Smer) | 41,9% |
4. Ján Mikolaj (SNS) | 38,1% |
5. Ján Počiatek (Smer) | 36% |
Zdroj: Agentúra MVK oslovila 1123 respondentov medzi 21. a 28. májom
Stĺpček Mariána Leška
Po roku
O prvom Ficovom kabinete si po roku oveľa viac ľudí myslí, že je úspešný, ako si to mysleli o druhom Dzurindovom.
V roku 2003 boli ľudia, ktorí koaličné strany nevolili, nespokojní s tým, čo vláda robí: čo mení a ako. Voličom, ktorí vládne strany volili, sa zas nepáčilo, ako sa správajú. Preto ju za úspešnú označilo len 11 percent.
Ficova vláda je na tom lepšie. Voličom, ktorí za vládne strany nehlasovali, vôbec neprekáža, že kabinet nemení všetko tak, ako sľubovali. Tým, čo ich volili, zatiaľ zasa neprekáža, ako sa správajú. Neprekáža im to vcelku, ale v jednotlivostiach už áno, o čom svedčí príklad ministra Harabina.
Keď minister tvrdí, že je to dôsledok štvavej kampane, akej nečelí „ani jeden člen vlády“, tak sa premiér môže uraziť. Harabinove percentá sú dôsledkom toho, čo robí a ako sa správa.
Je prvý, komu sa to vo vláde podarilo.