V Belgicku je však Delhaize najväčšou obchodnou sieťou s potravinami. Ponuka je široká a hoci potraviny sú tu drahšie než inde v Európe, ceny sú nižšie ako u väčšiny konkurencie. Delhaize už pred časom vyšiel v ústrety svojim ponáhľajúcim sa zákazníkom a zaviedol špeciálny systém nákupu zvaný self-scanning. Pod tajuplným názvom sa neskrýva nič iné ako to, že si klient sám spočíta cenu nákupu a pri pokladni už len zaplatí .
Self-scanning funguje tak, že zákazník dostane špeciálne počítadlo, akúsi pištoľku so snímačom čiarového kódu, a k nemu vždy priloží daný tovar. Takto si postupne „nahodí“ celý nákup a potom pri špeciálnej pokladni už len zaplatí výslednú sumu.
Výhody sú jasné: nákup nemusíte vykladať na jazdiaci pás. Môžete si ho rovno dávať do tašky a potom len zaplatiť. Šetríte čas.
Nevýhodu to má len jednu, ale vás sa netýka. Systém je totiž založený na dôvere zákazníkovi. Na tom, že „nahodíte“ všetko, čo ste kúpili. Skontrolujú vás len málokedy. V takom prípade musíte nákup vyložiť, a predavačka ho skontroluje. Po častom self–scannovaní sa môžete tešiť z toho, že vám na kartu postupne pribúdajú body, a po niekoľkých nákupoch dostanete zľavu.
Na belgické pomery nie je režim v Delhaize žiadna revolúcia. Majú ho i ďalšie obchody a niektoré už prehĺbili dôveru do tej miery, že odstránili i predavačky pri pokladniach a namiesto nich nasadili automaty na platenie. Pri pohľade na tú nákupnú pohodu človeku z postkomunistickej krajiny napadne otázka, ako dlho by rovnaký model vydržal u nás. Ako dlho by trvalo, než by podnik zistil, že ho zákazníci okrádajú, pretože nikdy nepriznajú celý obsah košíka.
Fakt, že self-scanning česká a predtým ani slovenská Delvita nikdy nezaviedla, je možno odpoveďou.
