BRUSEL. Národná obrana patrí do právomocí národných vlád a Brusel americký radar nekomentuje. Naposledy to potvrdil šéf Európskej komisie José Barroso po schôdzke s českým premiérom Mirkom Topolánkom v apríli.
Radar bol horúcou témou naprieč európskymi štátmi, Barroso však povedal len to, že je vecou každého štátu, akú obranu územia si vyberie.
Rozhovory v zákulisí
To neznamená, že by Brusel k americkému plánu úplne mlčal. Prebiehajú síce neformálne, ale o to vyhrotenejšie debaty medzi národnými politikmi.
Napríklad luxemburský šéf diplomacie Jean Asselborn vyvolal rozruch kritikou českého a poľského súhlasu s radarom, keď povedal, že vec „musí rozhodnúť“ únia, pretože Česi a Poliaci „ohrozujú našu bezpečnosť“. Reagoval tak na Putinove vyhrážky, že umiestnenie protiraketového systému v Európe nenechá Rusko bez ohlasu.
Podobne, hoci miernejšími slovami, okomentoval americké plány koordinátor únijnej zahraničnej politiky Javier Solana, taliansky premiér Romano Prodi a nemecký šéf diplomacie Walter Steinmeier.
Tí všetci uznali, že právo rozhodnúť má najmä Praha a Varšava, aj keď sa o tom „musí s ostatnými hovoriť“.
Opatrné NATO
Rovnako opatrne ako únia v Bruseli vystupuje i NATO, ktoré tam má tiež svoju centrálu.
Šéf aliancie Jaap de Hoop Scheffer si myslí, že česko-poľské rameno protiraketového systému sa stalo súčasťou plánovanej aliančnej sústavy.
Jeho nadšenie však všetky štáty NATO nemajú. Podľa zástupcov aliancie v tom nehrá ani tak úlohu ideológia, ale skôr obava z nákladov, zaťaženia už existujúcimi plánmi NATO a tiež obava, že by tu európske zbrojovky veľmi nezarobili.
Aliancia sa nedávno zhodla, že bezpečnostná hrozba z Iránu je prítomná, a je viac–menej isté, že jedného dňa bude mať NATO svoj protiraketový systém, ktorý americký radar zahrnie.
Bude to však výrazne neskôr než stavba, o ktorej teraz Bush vyjednáva.
