Prezidentská kampaň sa rozbieha, protiraketová obrana je však mimo záujmu kandidátov. V Amerike by sa o protiraketovom systéme asi ani nediskutovalo. Nebyť ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten z toho robí tému.
Američania nevedia pochopiť, prečo sa v Európe o systéme tak vášnivo diskutuje. Washington sa snaží presvedčiť európskych spojencov, že systém ochráni aj ich.
„Protestujú proti štítu, ktorý má slúžiť na ich obranu,“ čuduje sa komentátor Bill O’Reilly na Fox News.
Výbor Snemovne reprezentantov zatiaľ znížil rozpočet Pentagonu pre plánovaný štít v Európe, ale nechal otvorenú možnosť peniaze vrátiť, ak sa Česko a Poľsko zaviažu povoliť základne a súhlasiť bude aj NATO. Z požadovaných 310 miliónov pre základne v Poľsku a Česku chcú dať k dispozícii 160 miliónov.
Spojené štáty argumentujú nebezpečenstvom zo strany štátov ako Irán a Severná Kórea. Aj americké média sú však zatiaľ v prípade konkrétnej hrozby skôr skeptické. „Niektorí hovoria, či je efektívne rozmiestňovať systém teraz, keď je Severná Kórea desaťročia vzdialená od zbraní schopných ohroziť Európu a Iránu bude trvať roky získať jadrové zbrane,“ povedal v rannom magazíne MSNBC reportér Jim Miklaszewski.
Podľa think-tanku Iniciatívy o jadrovej hrozbe, Irán môže momentálne svojimi zbraňami zasiahnuť Izrael i americké vojská v regióne a do roku 2010 zrejme aj oblasť južnej Európy. Irán to predvčerom označil za „vtip roka“. Systém protiraketovej obrany nie je v americkej zahraničnej politike novinkou. Rád o ňom rozprával už prezident Ronald Reagan, ktorý chcel štít vybudovať aj vo vesmíre. Jeho plány dostali prívlastok Hviezdne vojny.
Hlavným princípom amerického protiraketového dáždnika je vybudovanie komplexného systému, ktorý dokáže zostreliť nepriateľské balistické strely.
Radary sú alebo budú na Aljaške, v Kalifornii, v Británii, Grónsku a v Českej republike, raketové základne v Aljaške, Kalifornii a Poľsku.
V poľskom prípade ide o prvú podobnú základňu mimo amerického územia a jedinú na európskom kontinente.
(bo)
Autor: Michigan
