„Studená vojna sa už skončila. Rusko nie je naším nepriateľom,“ hovoril včera americký prezident George Bush na Pražskom hrade. Jeho slová nepatrili nikomu inému než Vladimirovi Putinovi.
Ruský prezident už niekoľko týždňov tvrdo útočí proti plánom amerického protiraketového dáždnika v strednej Európe v Poľsku a Česku.
Ak ho Američania v Poľsku aj Čechách postavia, chce rozbehnúť nové zbrojenie a namieriť svoj jadrový arzenál na slovenských susedov.
Mission impossible
George Bush ho chce dnes na summite G8 v Nemecku presvedčiť, že jeho obavy sú neopodstatnené. Chce ho ubezpečiť, že protiraketový systém má len čisto obranný charakter.
„Keby sme spojili sily, mohli by sme dosiahnuť významné ciele,“ povedal včera Bush na Pražskom hrade.
Podľa viacerých analytikov je však Bushova misia v nemeckom letovisku Heiligendamm odsúdená na neúspech.
„Nemá zmysel rátať s tým, že by terajšie ruské vedenie zmenilo názor v akejkoľvek otázke,“ citovala agentúra ČTK Andreja Illarionova, ktorý býval niekdajším Putinovým poradcom a dnes patrí medzi jeho najväčších kritikov.
Putin sa podľa neho snaží čo najviac vyostriť vzťahy so Západom, aby vyprovokoval ostrú reakciu, ktorú by využil v predvolebnom boji.
„Nie som vojenský odborník, ale využívanie tejto témy vo vnútroruskej politike je dostatočne očividné,“ povedal Illarioronov.
Tento rok sú v Rusku parlamentné voľby a na jar budúceho si zvolia Putinovho nástupcu.
Moskva od pádu železnej opony stratila vojenský vplyv, na aký bola zvyknutá z čias Sovietskeho zväzu.
Doteraz sa nezmierila s tým, že pobaltské štáty sa stali členskými krajinami NATO a tým sa aliancia priblížila viac k Rusku.
NATO má navrch
„Keby malo dôjsť ku konvenčnému vojenskému konfliktu medzi Ruskom a alianciou, navrch by mali jednoznačne krajiny NATO,“ hovorí slovenský vojenský analytik Viktor Kovaľov a dodáva, „aj preto sa na aktivity západných krajín nazerá s väčším podozrením než na krajiny ako Irán či Čína“.
Biely dom argumentuje proti obavám Kremľa tým, že v raketovej základni v Poľsku bude len desať rakiet čisto obranného charakteru. Navyše Kremeľ sám vyhlasuje, že disponuje takým arzenálom, ktorým môže radar v Česku či raketovú základňu v Poľsku kedykoľvek zničiť. „Kapacity na to určite má,“ hovorí Kovaľov, ktorý pracuje v v bezpečnostnej analytickej agentúre Pylon Intelligence.
Ruský radar za humnami
Ak by Česi nakoniec odklepli umiestnenie radaru na svojom území, nebol by prvým radarom za našimi hranicami.
Hneď na Zakarpatskej Ukrajine v Mukačeve majú Rusi vlastný radar. Ten je napojený na protiraketový systém v Moskve. Za stanicu včasného varovania pred raketovým útokom platí Kremeľ Ukrajincom nájomné podobne ako za čiernomorský prístav na Kryme. Podobné zariadenia majú Rusi ešte v Bielorusku, Azerbajdžane, Arménsku a Kirgizsku.
