BRATISLAVA. Nové usporiadanie nemocničnej siete je podľa štúdie najdôležitejšou zmenou, ktorá na zdravotnícky systém čaká. „Musí sa to riešiť regionálne,“ povedala jej autorka Mária Voleková.
Nemocnice vyššieho typu by podľa štúdie mali poskytovať také množstvo výkonov, aby čo najmenší počet pacientov musel byť hospitalizovaný v iných nemocniciach. Kritériá nemocníc vyššieho typu rozsahom zdravotnej starostlivosti dosahujú iba fakultné nemocnice v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici, približuje sa k nim Martin.
V návrhu Volekovej je základným článkom územná nemocnica pre región zhruba 100-tisíc obyvateľov, ktorá je schopná zabezpečiť minimálne 75 percent zo spektra výkonov. „Tu treba začať.“
Územné nemocnice by tak mali byť schopné stiahnuť svojich pacientov späť do regiónov. V súčasnosti sa každá deviata hospitalizácia vykonáva v inom kraji, ako je trvalé bydlisko pacienta.
Nemocnice, ktoré nezaisťujú potrebnú sebestačnosť ani v rozsahu existujúcich klinických oddelení, nemôžu byť zaradené do minimálnej siete nemocníc ako štandardné nemocnice okresného typu. „Môžu existovať ako doplnok, môžu byť privatizované, financované z iných zdrojov alebo transformované na iné inštitúcie,“ uvádza Voleková v analýze.
Podľa OECD a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by nemocnice poskytujúce akútnu zdravotnú starostlivosť mali mať aspoň 200 postelí, optimálny počet je 250 až 400 lôžok. Ročne by mali prijať minimálne 8-tisíc pacientov a vyťaženosť jedného lôžka by mala byť 38 až 40 pacientov ročne. Zo štúdie vyplýva, že efektívny obrat pacientov na jednu posteľ dosahuje iba 26 okresných nemocníc a dve fakultné nemocnice.
Reálny ročný obrat pacientov na jednom akútnom lôžku u nás je 35 až 37 ľudí, pričom optimálna hodnota je 40 pacientov na jednu akútnu posteľ ročne. „Ak nechceme zvýšiť absolútny počet výkonov, potrebný obrat možno dosiahnuť redukciou akútnych postelí o 10 percent, čo je zhruba 2500 postelí,“ povedala Voleková.
Skúsenosti zo sveta ukazujú, že ekonomická efektivita a rentabilita nemocnice sa dosahuje pri počte lôžok 250 až 450. Nízke úhrady zdravotnej starostlivosti toto pásmo posúvajú vyššie. Na Slovensku si malé nemocnice nemôžu dovoliť potrebné technické vybavenie a širokú špecializáciu, aby splnili kritérium akútnych lôžok s nepretržite potrebnou zdravotnou starostlivosťou. Preto produkujú veľa lacných a často zbytočných výkonov, napísala v štúdii Voleková.
Čo hovoria politici
Štefan Zelník z vládnej SNS súhlasí, že niektoré oddelenia a zdravotnícke zariadenia sú nadbytočné. „Občan si má vybrať, kam chce chodiť.“
Podľa Milana Urbániho z HZDS by sa zdravotnícke zariadenia mali reštrukturalizovať a nie zatvárať. „Je potrebné spraviť mapu zdravotníckych zariadení na Slovensku,“ tvrdí.
Iveta Radičová z SDKÚ nadbytočné kapacity vidí. Strana je ochotná diskutovať o kritériách, na vylúčenie neefektívnych nemocníc, prípadne o znížení počtu lôžok. Aj Mária Sabolová z KDH si myslí, že existujú nevyužité kapacity, ale podľa jej názoru dnes je ich ťažké určiť, lebo sú nedofinancované výkony.
