Víťaz českej súťaže Ernst&Young Podnikateľ roka 2007 PAVEL JUŘÍČEK dokázal za dvanásť rokov z krachujúcej fabriky Brano vybudovať jedného z najväčších producentov automobilových komponentov v Česku. Ročný obrat má vyšší ako 150 miliónov eur.
Prečo ste sa rozhodli podnikať?
„Nerozhodol som sa, že začnem podnikať. Iba som bojoval o firmu Brano s privatizačnými fondmi. Oni to nechápali, potrebovali splácať svoje úvery a dostávať z firmy peniaze. Keď som nad nimi zvíťazil, automaticky som sa stal vlastníkom akcií spoločnosti.“
Pred 10 až 15 rokmi ste tušili, že do strednej Európy prídu veľké automobilky?
„Nie. Iba som vedel, že Česko je industriálna krajina s veľkým historickým zázemím technikov a strojárov. Kombináciou týchto faktorov vyšlo, že automobilový priemysel je to najlepšie, akým smerom mám orientovať svoju firmu.“
Podľa mnohých je automobilový priemysel náchylný na ekonomické výkyvy.
„Podľa mňa nie je. Ak sa pozriete na štatistiku automobilového priemyslu od roku 1882, počet vyrobených áut každý rok narastal. Problém vzniká firmám, ktoré sú orientované iba na jedného zákazníka.“
Pre koľko automobiliek vyrábate?
„Okrem Nissanu a Renaultu a juhokórejských automobiliek dodávame komponenty pre všetky svetové značky.“
Pokúšali ste sa dostať aj k ázijským výrobcom áut?
„Na tom pracujeme už niekoľko rokov. Japonci a Kórejčania rozmýšľajú o biznise akoby v dlhodobejších horizontoch. Na rozdiel napríklad od Američanov – s nimi sa dá uzatvoriť obchod aj v priebehu roka. S Japoncami sme čiastočne už uspeli, dodávame do Toyoty a Suzuki, najnovšie aj do Hondy. S Kórejčanmi rokujeme už roky. Ak teraz prišli k nám i na Slovensko, dochádza k druhej vlne možností, ako sa k nim dostať. “
V budúcnosti má ostať na svetovom trhu výrobcov áut iba niekoľko veľkých hráčov a gro výroby automobilov sa prenesie na dodávateľov. Obstojíte v tvrdej konkurencii?
„Napríklad Toyota skladá vozidlá zo 70 percent zo subdodávok, jej pridaná hodnota je 30 percent. A my sa pozeráme, ako majú procesy nastavené tí najlepší. Preto očakávame, že to, čo robí dnes Toyota, bude čoskoro trend.“
V najbližšom čase chcete expandovať aj na Slovensko.
„Áno, predbežne máme sľúbené stimuly od slovenskej vlády na výstavbu zlievarne v Prakovciach na východnom Slovensku.“
Prečo práve východ Slovenska?
„Na línii Žilina, Trnava, Bratislava je obrovský nedostatok ľudských zdrojov. Rozhodli sme sa ísť tam, kde tie zdroje sú.“
Slovensko a Česko prešlo po rozdelení federácie rozdielnym vývojom. Aké je podľa vás podnikať u vás a ako na Slovensku?
„Vždy hovorím, že Česká republika sa má od Slovákov čo učiť, pretože Dzurindova vláda postavila ekonomiku do inej podoby a urobili ste veľký pokrok. Klobúk dolu. Keby to Česká republika pochopila, mali by sme oveľa väčší hospodársky rast. A to, že ho máme dnes, ešte neznamená, že ho budeme mať aj zajtra.“
Je asi dvojnásobne menší ako na Slovensku.
„Česko zaspalo na vavrínoch. A to nielen v 90. rokoch, ale aj teraz.“
Ako vnímate ekonomické reformy, ktoré už pripravila česká vláda? Napríklad daňovú reformu?
„Daňová reforma je iba jedna z vecí. Netreba sa sústrediť iba na daňové sadzby. Celkové efektívne zdanenie u nás nie je zlé. Ale niečo iné je cena práce, niečo iné je nepružný trh práce, veľmi rigidné školstvo a zdravotníctvo. Vy ste v týchto oblastiach urobili podstatne väčší pokrok ako Česká republika. Je pre mňa nepochopiteľné, veď sme jedenásťmiliónový národ, mali by sme byť ako šťuka v potoku. Ale správame sa ako tučný kapor.“
Môže vaša firma postupovať rovnako ako množstvo maďarských firiem, ktoré presunuli svoje sídlo na Slovensko?
„Človek by mal zostať verný svojim koreňom. Nie som zástancom toho, aby sa hneď firma presúvala. Fakty sú však také, že ste oveľa zaujímavejší, dynamickejší.“
Slovenská vláda chce niektoré reformy zrušiť, prípadne ich zmeniť. Nechcete zdvihnúť varovný prst?
„Po prvé, na to nemám právo. Ale na druhej strane, terajšia vláda vie, že úspech je založený na viacerých systémových krokoch. Ak urobí optické zmeny, aby bolo vidieť, že sa k niečomu má, je to logické. Určite však budú veľmi zvažovať, či nabúrajú systémové kroky. Pokiaľ by to chceli urobiť, bola by to obrovská chyba pre Slovensko.“
Chodíte ešte medzi svojich zamestnancov do fabrík?
„Samozrejme. Veď väčšina mi hovorí Pavel.“
Koľko ľudí tvorí váš najužší tím?
„Nedá sa povedať, že je to úzka skupina ľudí. Je to 18 topmanažérov, s ktorými sa stretávam raz mesačne.“
Dôverujete každému z nich?
„Viac alebo menej. Ale dôvera sa musí získať. Stratiť sa dá rýchlo, ale buduje sa dlho. A môžem povedať, že voči tým všetkým 18 mám dôveru. Každý z nich má právo vyjadriť sa k akémukoľvek závažnému kroku.“
Rozmýšľali ste už niekedy nad tým, kto v budúcnosti bude viesť vašu firmu?
„Samozrejme. Vediem diskusiu s dvoma, troma kolegami. Ale taktiež diskutujem so svojou najstaršou dcérou. Je to pevný a zásadový človek. Hovoria, že je po mne.“
Takže bude vašou nástupkyňou?
„Pokiaľ prekoná niektoré stupne.“
Pekne od najnižšej funkcie...
„To je môj cieľ.“
