BRATISLAVA. Ešte pred desiatimi rokmi závideli Slováci okolitým krajinám ich skvelých džokejov. Majitelia našich stajní museli do sediel svojich lepších koní angažovať zahraničné posily. Dnes je všetko ináč, lebo Slovensko disponuje „rajťákmi“, ktorí sa svojimi výkonmi vyrovnajú zahraničným konkurentom.
Jozef Bojko patrí v Nemecku k absolútnej špičke a Rastislav Juráček je v tej istej krajine vždy v prvej tridsiatke spomedzi dvesto jazdcov. Doma sú extratriedou Seničania Jaroslav Línek a Zdenko Šmida, ktorých často angažujú českí a maďarskí tréneri.
Počas nedeľňajšieho mítingu Turf gala vyhrali slovenskí jazdci sedem z deviatich dostihov (Línek, Juráček a Šmida po dva, amatér Robert Šara jedny) . Boli bezkonkurenčne najlepší, hoci mali takých skvelých súperov, akými sú Ír Paul Eddery, Francúz Jean-Pierre Lopez, Nemec Andreas Göritz, Maďar Károly Kerekes, Poliak Piotr Piatkowski, Rusi Artur Resulov a Anton Tugajev. Za lepšiu situáciu vďačíme trénerskej kvalite, a najmä v nebývalom množstve príležitostí našich jazdiť dostihy na významných hipodrómoch v Česku, Maďarsku, Nemecku, Taliansku, Rakúsku. Jozef Bojko už mal angažmán aj v Rusku, Thajsku a USA.
Ani najlepší džokeji to nemajú z finančnej stránky doma ľahké. Najlepší dostávajú len tisíc korún za jednu jazdu – dosť málo v riskantnom povolaní. Mnoho talentovaných jazdcov preto odišlo pracovať do cudziny.
V Nemecku, Anglicku, Írsku, vo Švajčiarsku, Taliansku a Rakúsku robia oveľa lepšie zaplatené profesie ošetrovateľov koní a pracovných jazdcov, čo je istým spôsobom našou hanbou. Priamo na Slovensku pôsobí veľmi málo kvalitných džokejov.
