BRATISLAVA. Ani len symbolicky nechce štát na budúci rok zvýšiť dotácie organizáciám, ktoré patria pod ministerstvo kultúry. Minulý týždeň mali predložiť návrhy rozpočtov na roky 2008 až 2010.
Aj v absolútnych číslach by tak kultúrne inštitúcie klesli na úroveň rokov 2003 a 2004. Veľmi mierny nárast je plánovaný na roky 2009 a 2010.
Prvý návrh
Ministerstvo kultúry považuje za predčasné návrh komentovať. „Ide o prvý návrh zo strany ministerstva financií, ktorý budeme ešte zásadne oponovať,“ tvrdí hovorca rezortu Jozef Bednár.
Aj podľa ministerstva financií ide zatiaľ len o „interné“ čísla. Hovorca rezortu Miroslav Šmál pripomenul, že vláda schválila len východiská štátneho rozpočtu, o ktorom sa bude ďalej rokovať na jeseň.
Pol miliardy v nedohľadne
Šmál zatiaľ nepotvrdil možnosť, že by ministerstvo kultúry ešte tento rok dostalo o pol miliardy viac, čo by si priali jeho predstavitelia.
„Momentálne na to v štátnom rozpočte nie je priestor. V prípade pozitívneho vývoja ekonomiky to zvážime, ale najskôr po prvom polroku.“
Rozpis východísk štátneho rozpočtu na ďalšie tri roky spracovávajú aj v rezorte školstva, ani tam sa však ešte nechcú vyjadrovať ku konkrétnym číslam.
Šetriť chcú na ľuďoch
Budúce rozpočty počítajú najmä s desaťpercentným poklesom počtu zamestnancov kultúrnych inštitúcií. V niektorých prípadoch by mali prepustiť desiatky pracovníkov.
Personálny audit, za ktorý ministerstvo zaplatí 8 až 10 miliónov bez DPH, bude pritom najskôr na jeseň. Ministerstvo neodpovedalo na otázku, či návrhy už neurčujú jeho výsledok.
Podiely klesajú
Vláda sa zaviazala, že bude postupne zvyšovať príspevok na kultúru tak, aby na ňu išiel podiel verejných zdrojov obvyklý v štátoch Európskej únie.
Analýza Oskara Novotného, ktorú zverejnilo Národné osvetové centrum, ukázala, že u nás podiel verejných výdavkov na kultúru k hrubému domácemu produktu klesol za posledných desať rokov na polovicu. V roku 1993 dosahoval viac ako percento, v roku 2004 pol percenta. Podiel výdavkov zo štátneho rozpočtu klesol ešte výraznejšie – zhruba 2,5násobne – z 0,71 na 0,26 percenta v roku 2005.
Fínsko či Francúzsko dávajú na kultúru viac ako 3 percentá zo štátneho rozpočtu, Slovinsko dve percentá, Maďarsko 1,5. Na Slovensku podiel klesol od roku 1993 do 2005 z 1,39 na 1,15 percenta. Horšie sú na tom Albánsko, Gruzínsko, Moldavsko či Rumunsko.
Česi majú podiel ešte menší – len 0,76 percenta – na financovaní kultúry sa tam však oveľa výraznejšie podieľajú mestá.
Na Slovensku klesali aj samosprávne výdavky na kultúru, a rýchlejšie nerastú ani súkromné výdavky.
