Málokto si môže dovoliť len tak odísť na dva-tri týždne. Jeden sa ponáhľa dokončiť dôležitý projekt, aby na dovolenku nešiel so zlým pocitom, že to po návrate nestihne, druhý nemá za aseba náhradu a tak po dohode so šéfom zostáva v práci dlhšie a nosí si ju aj domov, aby dopredu urobil to, na čom by normálne pracoval práve tie dva týždne, čo bude oddychovať pri mori. A ďalší sa zase bojí, že bez neho nedokážu kolegovia prácu seriózne dokončiť.
Bez dovolenky klesá výkon
Odborníci sa však zhodujú, že dovolenkovať treba. Bez primeraného oddychu nie sme schopní dlhodobo podávať dobré výkony a prepracovaný kolega môže byť navyše zdrojom konfliktov. Preto rozumní šéfovia myslia na to, aby si ich podriadení mohli vybrať aspoň raz za rok dlhšiu dovolenku.
Na to navyše pamätá aj zákonník práce. „Čerpanie dovolenky zamestnávateľ určuje po prerokovaní so zamestnancom a podľa dovolenkového plánu odsúhlaseného zástupcami zamestnancov,“ hovorí predpis.
Niektoré firmy - zväčša výrobné podniky - riešia situáciu vypísaním celozávodnej dovolenky. Hromadné čerpanie dovolenky zamestnávateľ môže určiť vtedy, ak to je „nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a zlučiteľné so záujmom zamestnancov“. Aj to však robí po dohode so zástupcami zamestnancov.
Workoholici nevedia vysadiť
Samostatnou kapitolou sú workoholici. „Nedokážu relaxovať, ani znížiť tempo a sú vnútorne presvedčení, že bez nich práca nepôjde tak, ako si oni predstavujú,“ hovorí psychologička Asňa Pekníková z Úradu verejného zdravotníctva SR. „Mnohí ľudia, zvyknutí na vysoké pracovné nasadenie, nevedia nájsť úľavu v oddychu. Sú to často tí, ktorí majú latku nasadenú príliš vysoko, perfekcionisti. Na pracovnom tempe sa podpisuje aj dnešný životný štýl, ale títo ľudia ani v minulosti nevedeli oddychovať.“
Námietku, že niekedy sa ťažko hľadá človek na zastupovanie, nepočúvajú odborníci s nadšením.
Nikto nie je nenahraditeľný
„Inteligentní ľudia si dovolenku plánujú dopredu a myslia pritom aj na to, aby neboli počas nej pod stresom, že na nich čaká práca, ktorá už mala byť hotová. Treba sa dopredu poradiť s vedúcim, ako vec vyriešiť,“ hovorí psychologička. „Zariadiť vhodné zastupovanie je samozrejme vec dohody a dobrej vôle zamestnávateľa aj zamestnanca. Ale pokiaľ viem, ani topmanažéri vo veľkých firmách väčšinou neodchádzajú na dovolenku všetci naraz, takže v dôležitých situáciách je na pracovisku niekto, kto môže problém vyriešiť. Nikto nie je nezastupiteľný.“
Strach o prácu
Pätina Američanov strávi svoju tohtoročnú dovolenku v neustálom spojení so zamestnaním. Ľudia budú vďaka mobilným technológiám stále „na príjme“, aj keby si mali užívať odpočinok ako sa patrí. Vyplýva to z výskumu serveru Careerbuilder.com, ktorého sa zúčastnilo takmer 7000 zamestnancov. Rovnaký počet zamestnancov si dovolenku nebude vyberať vôbec. A desať percent príde o viac ako štyri dni dovolenky jednoducho preto, že si ich nestihne vybrať.
Situácia nie je priaznivejšia ani na druhej strane oceánu. Prieskum konzultantskej spoločnosti Peninsula, ktorého sa zúčastnilo 2000 zamestnancov miestnych firiem ukázal, že dve tretiny Britov majú na dovolenke strach o svoju prácu.
Cítia sa príliš zaneprázdnení na to, aby si urobili voľno, a nedokážu relaxovať ani v prípade, že sa napokon dovolenkovať rozhodnú.
Najviac zvyknú na dovolenke pracovať ľudia zamestnaní v oblasti IT, predaja a bankovníctva. Dôvody majú rôzne.
Často sa obávajú, že práca v kancelárii pôjde bez nich príliš jednoducho, majú pocit viny alebo sa strachujú, že kvôli dovolenke nepostúpia v zamestnaní na vyšší post.
Zdroj: www.management-issues.com
