BRATISLAVA. Slovensko začína pociťovať nedostatok pracovnej sily a zamestnáva čoraz viac cudzincov. „Zamestnávatelia, ktorí pociťujú nedostatok ľudí, majú veľký záujem o nábory zo zahraničia,“ potvrdila Zuzana Sittová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Najviac ich lákajú Ukrajinci, ale aj Rumuni, Bulhari či Srbi. „Najmä počet občanov z Rumunska, ktorí pracujú na Slovensku, kontinuálne rastie od januára 2007, keď vstúpili do Európskej únie,“ hovorí Sittová. V roku 2006 ich u nás pracovalo menej ako 200, v marci ich už bolo viac ako 800. Zamestnávanie Rumunov je pre firmy výhodnejšie, nepotrebujú už nijaké pracovné povolenia či víza.
Zamestnať ukrajinského občana je oveľa väčší problém. Slovensko a Ukrajina ešte v roku 1998 uzavreli dohodu o vzájomnom zamestnávaní občanov, a tá obmedzuje počet ľudí, ktorí k nám z Ukrajiny môžu prísť, aj čas, ktorý tu môžu pracovať.
Vybavovanie trvá mesiace
Najväčší záujem majú zamestnávatelia o strojárov, potom o murárov a stavbárov, o vodičov a sezónnych pracovníkov v poľnohospodárstve.
Farma Asparagus vo Veľkých Levároch sa špecializuje na pestovanie špargle, ale aj jahôd a jabĺk. Oberajú u nich Ukrajinci, Rumuni, menej Bulhari a Srbi. „Slováci majú predstavu, že zarobia ako vo Volkswagene, aspoň 120 korún za hodinu, ale to v poľnohospodárstve nie je možné,“ hovorí Roman Chládek z levárskej spoločnosti. Skúšali to aj s dlhodobo nezamestnanými našincami, ale nešlo to. „Nechcú pracovať, sú tu týždeň a už chcú ísť domov, aby sa mohli hlásiť na úrade a neprišli o sociálnu dávku.“
Zamestnať cudzincov z krajín, ktoré nie sú členmi únie, je pre farmu náročné. Srbom so slovenskými predkami vybavovali krajanské preukazy takmer päť mesiacov, s Ukrajincami to bolo ešte ťažšie. „Náš pracovník strávil takmer tri mesiace na Ukrajine a dostali sme ich sem v polovici sezóny. Nabudúce musíme začať vybavovať asi v novembri,“ hovorí Chládek.
Slovensko je nepripravené
Príchod kvalifikovaných Ukrajincov na miesta, ktoré Slováci nechcú obsadiť, blokuje nevyhovujúca zmluva Bratislavy a Kyjeva z roku 1998 o vzájomnom zamestnávaní. Pracovať u nás podľa nej môže najviac 200 Ukrajincov na jeden rok s možným predĺžením o šesť mesiacov. Najviac 300 Ukrajincov môžeme zamestnať na sezónne práce.
Obmedzenia podľa Pavla Lambacha z bratislavskej firmy Palbach nikomu nepomáhajú, niektorí zamestnávatelia radšej zamestnajú ľudí nelegálne a štát prichádza o dane. Vo firme majú 18 ukrajinských murárov. „Ťažko sa pre nich vybavuje povolenie a ešte máme na nich kvóty, je to postavené na hlavu. V Česku dostanú povolenie na rok, potom im ho predĺžia na dva roky,“ porovnáva Lembak. Stavbárom platí 40 korún na hodinu, k tomu ubytovanie a poplatky za vybavovanie povolení.
Ministerstvo práce tvrdí, že s Ukrajinou chce rokovať o novej zmluve. Prvé stretnutie v máji ukrajinská strana pre politickú situáciu odvolala. Ďalšie rokovanie je podľa hovorkyne ministerstva práce Alexandry Gogovej plánované na jún, podľa nepotvrdených informácií za ukrajinskú stranu opäť nikto nepríde.
Zamestnanosť na Slovensku
Počet nezamestnaných: 353-tisíc osôb (najnižšia nezamestnanosť od roku 1999)
Miera nezamestnanosti: 13,3 percenta.
Počet voľných miest: 17 858 (z toho 41 percent v Bratislavskom kraji)
Počet zamestnaných ľudí: 2 002 600 (to je o 3,8 percenta viac ako v roku 2005, nárast oproti minulému roku je 74–tisíc ľudí).
Počet podnikateľov: 288-tisíc osôb (o 3,7 percenta viac ako v roku 2005).
Počet živnostníkov: 364 185 (o 5,6 percenta viac ako v roku 2005).
Slováci zamestnaní v zahraničí: 158-tisíc osôb (z toho 50 percent v Česku, nasleduje Veľká Británia, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Írsko, Taliansko).
(Zdroj: Správa o sociálnej situácii obyvateľstva v roku 2006)
U susedov sa Ukrajincov neboja
Aj u susedov pribúda zamestnancov z cudziny. „V Maďarskej republike pracuje legálne 65 136 cudzincov,“ hovorí Zuzana Sittová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Najviac je Rumunov, asi 31 100, potom Slovákov (16 140) a Ukrajincov (asi 8–tisíc). Maďarsko nemá pre ich zamestnávanie kvóty, naopak, v prípade sezónnych prác v poľnohospodárstve zaviedlo zjednodušenú procedúru vydávania pracovných povolení.
Česká republika je ešte ďalej. Zamestnávanie cudzincov neobmedzujú nijaké nariadenia, o pracovnom povolení rozhodujú miestne pracovné trhy, teda samotný úrad práce. Ak nevie pozíciu obsadiť domácim zamestnancom, povolí zamestnanie cudzinca. V súčasnosti tam pracuje legálne už asi 43-tisíc Ukrajincov.
Česko navyše už v roku 2003 spustilo projekt s názvom „Aktívny výber kvalifikovaných zahraničných pracovníkov“. Česko si vyberá kvalifikovaných cudzincov, ktorí pracujú na jeho území, a umožňuje im v skrátenom čase, už po 2 a pol roku získať trvalý pobyt a usadiť sa aj s rodinou.
Boj o strojárov
Zamestnanosť na Slovensku je rekordná. Správa o sociálnej situácii na Slovensku za rok 2006 hovorí, že koncom minulého roka bolo na Slovensku k dispozícii 17 858 voľných pracovných miest, čo je o 35,2 percenta viac ako v roku 2005. Najväčší nedostatok pracovníkov bol v priemysle, potom v obrane a v doprave.
S príchodom ďalších automobiliek a ich dodávateľov na Slovensko je podľa úradov práce veľký boj na pracovnom trhu o strojárov. Záujem o nich majú veľké automobilky, ale aj menšie firmy. Práve menšie firmy sú teda odkázané hľadať si zamestnancov za hranicami.
Strojári v deväťdesiatych rokoch po krachu výroby najmä na Považí hľadali prácu ťažko, dnes zažívajú opäť zlaté časy. Je ich málo, preto prichádzajú aj ľudia zo zahraničia. Asi desať zamestnancov z Ukrajiny pracuje vo firme Comar International. „Chceli by sme ich viac, v strojárskej výrobe je nedostatok pracovných síl, v Komárne a okolí sú lodnice a ďalšie strojárske firmy, takže je tu o týchto ľudí záujem, “ hovorí Veronika Terbáková.
Lákali vraj aj dlhodobo nezamestnaných, ale o prácu nemali záujem, niektorí aj absolvovali zváračské kurzy, ale v praxi dobre zvárať nevedeli. Aj ďalší zamestnávatelia v Komárne hľadajú na Ukrajine. V Slovenských lodeniciach pracuje asi 30 Ukrajincov a 20 Vietnamcov, vybaviť im povolenie trvá tri až štyri mesiace. Vyhľadávaní sú Ukrajinci, ktorí pracovali v tamojších lodeniciach a poznajú špeciálne techniky zvárania lodí. Vietnamci sú nízki a uplatnia sa pri výrobe dvojitého dna lodí.
Staré štáty sa stále bránia nováčikom
Malo to byť pravidlo, ktoré Slovákom a nováčikom v EÚ umožní legálne pracovať v starších štátoch únie v čase, keď pred nimi väčšina z nich zatvorila svoj pracovný trh. Teraz sa ukazuje, že nefunguje. Úrady v Belgicku, Luxembursku, Nemecku a ďalších štátoch robia všetko pre to, aby zamestnancom slovenskej či českej firmy zabránili vykonať u nich časovo obmedzenú zákazku, o ktorú je záujem. Dôvod? Chrániť domácich, zväčša drahších poskytovateľov služieb.
Tvrdé priznanie reality obsahuje zatiaľ neverejná správa Európskej komisie, ktorá rok sledovala, ako sa dodržiava eurozákon o vysielaní pracovníkov. Zákon hovorí, že štát únie nesmie administratívne brániť ľuďom z firmy z inej členskej krajiny vykonať zákazku.
Napríklad tým, že by od nich chcel pracovné vízum, registráciu v tamojšej cechovej komore či iné formality, ktorých obstaranie v konečnom dôsledku znemožní vykonanie práce.
Správa, za ktorú zodpovedá český eurokomisár Vladimír Špidla, konštatuje, že väčšina členských štátov zákon porušuje. „Viaceré krajiny využívajú čisto svoje vlastné pravidlá na kontrolu poskytovateľov služieb...a to spôsobom, ktorý nie je v súlade so základnou zmluvou únie a touto smernicou,“ píše sa v texte, ktorý má SME. Napríklad šesť štátov vrátane najväčšieho Nemecka neoprávnene vyžaduje, aby si u nich firma otvorila trvalú pobočku, hoci chce vyslať svojich ľudí len na jednorazovú zákazku.
Šestnásť štátov chce od poskytovateľov služieb rôznu formu registrácie na úrade práce. Štrnásť krajín vyžaduje, aby vyslaní ľudia mali po celý čas práce originály diplomov a iné dokumenty.
„Krajiny vrátane Belgicka sa tým snažia zabrániť konkurencii v službách. Za uplynulý rok k nám prišlo len štrnásťtisíc legálnych pracovníkov z nových členských štátov, čo je veľmi málo,“ tvrdí Klaas Soens z belgickej hospodárskej komory. „Chceme, aby belgická vláda otvorila trh nováčikom,“ dodáva Soens.
Kateřina Šafaříková
Stĺpček Ivana Štulajtera
Ťažoba
S takými vysokými mzdami, aké majú v Británii, Írsku či v Česku, nemôžeme obslúžiť domáci hospodársky rast. Preto vláda nemôže očakávať, že sa našinci budú v krátkom čase húfne vracať domov zo zahraničných prác.
Ak nemôžeme krajinám na západ od Moravy konkurovať mzdami, máme dve možnosti. Otvoriť náš pracovný trh pre lacnú pracovnú silu z východu, alebo sa zmieriť s tým, že potenciál niektorých sektorov nebude naplno využitý.
Je to ťažká téma. Nedostatok pracovných síl postupne vytláča domáce mzdy nahor. Ak to ide ruka v ruke s rastúcou produktivitou práce, je to žiadaný smer. Štatistické dáta hovoria, že mzdy sú k produktivite primerané, ba dokonca, že by bez vyvolania inflačných tlakov mohli byť aj vyššie. Tak načo sem ťahať Ukrajincov či Rumunov? Národno-konzervatívne sily to uchopia aj z tejto strany: Nedovezieme s lacnými pracovníkmi čosi navyše, čo nám bude prekážať?
Lenže cudzím sme už otvorení dávno. Napriek dnešným prísnym predpisom. Doslova historicky. Teraz ide o to, aby sme nepodľahli xenofóbii a našli takú mieru otvorenosti, ktorá obohatí našu ekonomiku i kultúru. Preto je to ťažká téma.
 ILUSTRAČNÉ FOTO – SITA |
