Vždy po niekoľkých rokoch sa v americkom Kongrese opakuje rovnaká situácia. Farmári prídu s napriahnutou prázdnou dlaňou a žiadajú dotácie. Nie vždy sú to iba malí kombajnisti, niekedy idú peniažky priamo do vreciek veľkofariem. Pre subvencie majú navyše Američania problémy so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) a systém nepomáha ani krajinám tretieho sveta.
Nový farmársky zákon by mal Kongres schváliť zrejme toto leto. Dva výbory Snemovne reprezentantov niektoré kľúčové časti legislatívy odobrili pred týždňom. No boj o subvencie sa iba začal a rovnako, ako má prívržencov na strane kongresmanov z farmárskych štátov, tak má v zákonodarnom zbore a aj mimo neho zarytých odporcov. „Každých päť rokov Kongres zvažuje, čo urobí s masívnou pomocou, ktorá obohacuje iba hŕstku amerických biznismenov,“ hodnotil nedávno situáciu Washington Post.
Wall Street Journalu sa zasa nepáči ako podobný protekcionizmus ohrozuje voľný obchod, ktorého je Washington hlavným obhajcom. „Farmársky zákon nabúral našu obchodnú dôveryhodnosť,“ píšu noviny. Ako môže napríklad Amerika efektívne protestovať proti dovozným prirážkam v Číne, keď neustále zvýhodňuje svoje poľnohospodárske podniky?
„Farmársky zákon tento rok nebude,“ prognózovala v marci Mary Kayová Thatchetrová z Federácie amerických poľnohospodárov. Bushova administratíva už v tomto ohľade navrhla reformy, zatiaľ nie je jasné, či zostanú aj v kongresovej verzii zákona. Jeho problémom pritom nie je iba spor s WTO, ale aj fakt, že prílišná podpora domácej úrody vedie k nadprodukcii. Tá je zasa príčinou znižovania cien, ničenia potravín a niekedy nezmyselnej potravinovej pomoci krajinám tretieho sveta.
Práve najchudobnejšie krajiny môžu vidieť negatívny dosah farmárskeho zákona. Aj on stojí za americkým programom, aby Afričania dostali pohár ovsenej kaše denne. Britský týždenník Observer ho však nazýva „zradou na afrických deťoch“. Amerika podľa neho iba rozdáva zvyšky v mene charity. Napríklad v Malawi mali rekordnú produkciu kukurice, ale nemajú ju kam predať.
Okrem toho im Američania pošlú obilie a sóju. „Je to nezmysel,“ tvrdia miestni. Washington navyše viaže pomoc na to, že musí pochádzať od amerických farmárov a musia ju do krajín dopraviť americké lode. Ak by však podporili priamo farmárov v Afrike, tí by mohli vyprodukovať až dvaapolkrát viac potravín.
Obyčajne sa o farmárskej politike hovorí iba medzi biznismenmi, lobistami a zainteresovanými kongresmanmi. Tento rok by však mohla prísť rozsiahla diskusia o budúcnosti subvencií asi pre dva milióny poľnohospodárov. Či sa však Amerika a svet dočkajú potrebnej reformy systému, je otázne.
Čo má zatiaľ byť v zákone
do roku 2012 sa predĺžia populárne konzervačné programy, keď farmárom platia, aby nevyužívali environmentálne citlivú pôdu. Pre program, ktorý by podporil využívanie ekologických foriem farmárčenia, znížia objem financií.
podporiť sa má výstavba biorafinérií na biopalivá
Autor: Michigan
