Preložené do zrozumiteľného jazyka, ide o snahu odpojiť minimálnu mzdu od desiatok zákonov, podľa ktorých sa vypočítavajú najmä odvody a sociálne dávky, aby sa tieto automaticky nezvyšovali s každým zvýšením minimálnej mzdy. Zdalo sa, že dobrá myšlienka z predchádzajúceho volebného obdobia žije.
Minulý týždeň však priniesol precitnutie do krutej reality. Tripartitná pracovná skupina po piatich mesiacoch svojej existencie dospela k záveru, že sa vlastne nedá urobiť nič, alebo len veľmi málo. Zistila, že zákonov, ktoré pracujú s minimálnou mzdou, je 42. Oslovila rezorty, aby sa od nich dozvedela, že odpojenie nie je možné až v prípade 30 zákonov a je možné len v dvanástich. Zdôraznila tiež, že ministerstvá, ktoré majú v kompetencii odvody, s odpojením od minimálnej mzdy neuvažujú.
Vykľulo sa teda šidlo z vreca von a ukázalo sa, že založenie pracovnej skupiny bolo asi len snahou, aby po ťahaní času problém napokon vyšumel do stratena v duchu hesla: „Ak chceš niečo zamiesť pod koberec, vytvor pracovnú skupinu”.
Slovensko nemôže zmeniť nič na tom, že je malou ekonomikou, že nemá takmer žiadne suroviny, a že napríklad nemá prístup k moru. Našu konkurencieschopnosť však môžeme zvyšovať aj odstraňovaním problémov, ktoré si vytvárame sami. Jedným z nich je tiež zvyšovanie nákladov firiem a štátu na odvody a sociálne dávky len pre rast minimálnej mzdy.
Z hľadiska snáh o zvyšovanie našej konkurencieschopnosti je preto studená sprcha ohľadne (ne)odpojenia minimálnej mzdy od desiatok zákonov gólom do vlastnej brány. Nenechajme to len tak vyšumieť.
Autor: Ján Oravec, Združenie podnikateľov Slovenska
