Daniel Steinbock,
Helsinki, Fínsko
„Stačí, aby ste sa postavili uprostred Červeného námestia chrbtom k Leninovmu mauzóleu, aby ste pochopili, prečo istý milionár, s ktorým sme sa nedávno zoznámili v Moskve, hrdo vyhlásil: V Rusku je v tejto chvíli možné všetko. Tam, kde sa kedysi rad na chlieb vinul až za roh, stojí dlhý rad luxusných obchodov.
No skutočnosť túto scenériu prosperity trošku kalí. Krátko po odvážnom vyhlásení tohto podnikateľa nám generálny riaditeľ technologickej spoločnosti povedal, že vládni funkcionári ho pravidelne vyzývajú, aby umiestnil protežovaných manažérov medzi svojich ľudí.
Podľa nás je Rusko rébus. Nepochybne je plné ekonomických prísľubov a znovu vstúpilo na globálny trh s oživeným vplyvom. No najväčšie hrozby tohto prísľubu sú vo vnútri krajiny. Môže len hádať, ako sa toto vnútorné protirečenie bude odvíjať, jedno je však isté: Rusko v súčasnosti prekypuje sebadôverou. Akoby sa ľudia povzbudení peniazmi z ropy kolektívne rozhodli, že strasú ten príkrov „odpísanej krajiny“, ktorý niesli už vyše desať rokov.
Arogantná sebadôvera?
Vidíte zmenu na autoritatívnom správaní hotelových zamestnancov, pouličných predavačov a vodičov taxíkov. A je aj všade na tvárach mládeže nosiacej tričká s podobizňou prezidenta Vladimira Putina, ktorá so súhlasom vo výške 80 percent predstavuje stelesnenie ruských nacionalistických nálad.
Mnohí pozorovatelia hovoria, že sebadôvera tejto krajiny narástla do rozmerov otravnej arogancie. Možno je to pravda; dokonca je to pravdepodobné. No videli sme tiež, že sebadôvera sa prejavuje aj pozitívne. Stretli sme desiatky podnikateľov, ktorí dôverujú ekonomickej budúcnosti a prejavujú záujem o moderné formy riadenia a rozvíjanie ľudských zdrojov.
Podobne aj nové ruské bohatstvo vytvorilo množstvo oligarchov, ktorí sa stali „anjelskými investormi“ pre mnohých začínajúcich. Keď sme sa v miestnosti s 250 podnikateľmi spýtali, či niekto považuje financovanie podnikateľského kapitálu za problém, nezdvihla sa ani jedna ruka.
Sen byť byrokratom
No ľudia v tej istej miestnosti neváhali a rýchlo zdôraznili najväčšie výzvy a úlohy Ruska. Väčšina obchodníkov vzhľadom na odmeny a bezpečnosť inklinuje k štátnym ropným, plynovým a nerastným spoločnostiam a k priemyselným továrňam. Áno, Putin vyzýval na ekonomickú diverzifikáciu, ale mohutné výnosy z ropy podrývajú tieto úmysly. Dokonca aj keby bolo Rusko adekvátne diverzifikované, stále by malo problém so svojou korupciou a s pracovnou silou.
Rusku stále kriticky chýbajú masy mladých ľudí, plných nadšenia a ambícií, aby pomohli svojej vlasti využiť ekonomické príležitosti. Istý ruský generálny riaditeľ zhrnul nespočetné príbehy, ktoré sme si vypočuli, a vyjadril ich týmito slovami: „Len čo tu mladí získajú dobré auto, stačí im to. Ďalej budú šťastní po zvyšok života, že môžu pracovať ako byrokrati.“
A napokon je tu háklivý problém ruskej politiky. Alebo presnejšie Putinovho nedávneho tvrdého zákroku proti vnútornému disentu a jeho tvrdá kritika mnohých štátov, ktoré ho za to napadli, vrátane Estónska, Poľska, Nemecka, Veľkej Británie a Spojených štátov amerických.
Tento trend stále zvyšuje obchodné riziká Ruska. Možno to neodstraší zahraničné ropné spoločnosti. Každá neropná spoločnosť by si však asi mala radšej dobre rozmyslieť, než tam urobí veľké kapitálové investície.“
New York Times Syndicate začal koncom roka 2005 týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov. Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes. com. Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli. (r)
