V poslednom čase sa roztrhlo vrece so správami o násilí školákov. V televízii sa často objavujú videonahrávky s bitkami žiakov, ktoré sa odohrávajú buď priamo v školách, alebo v ich okolí.
Vzorov majú školáci viac než dosť. V televízii sa to hemží akčnými filmami založenými na násilií, o počítačových hrách ani nehovoriac. Kontrola zo strany rodičov v mnohých prípadoch neexistuje. Takže sotva sa môže niekto čudovať, kde sa v školákoch berie chuť vyskúšať násilie na vlastnej koži. Prípadne na koži niekoho iného. Niet potom divu, že my starší sa často pozeráme na mládež podozrievavo až odsudzujúco.
Včera som išiel z práce zvyčajnou cestou, krížom cez námestie v strede mesta. Mojej pozornosti neušla skupinka asi jedenásť– až dvanásťročných školákov, ktorí dokázali prekričať všetkých na námestí. Vrážali do seba, sácali sa, pokrikovali na seba. Všetci vyzerali ako ťažkí frajeri. Keby som chcel preháňať, povedal by som, že im z očí nepozeralo nič dobré. Zrazu ma vyrušil rachot.
Pri dome kultúry občas nájdete Indiánov z Južnej Ameriky, ktorí tam majú na stojanoch vystavené rôzne ozdoby, kazety, CD. Aj včera tam stál jeden Indián, ktorý sa opieral o francúzsku barlu. Neviem, čo sa stalo. Keď som začul rachot, Indián už ležal na zemi aj so stojanom. Okolo neho sa váľali náramky, náhrdelníky a iné ozdoby. Indián sa už pokúšal zdvihnúť stojan, no barla mu prekážala. Pozbierať porozhadzované veci by bol pre neho ešte väčší problém.
Vtedy sa mi do zorného poľa dostali aj spomínaní školáci. Chvíľu pozerali na Indiána, potom si povedali pár slov. Vzápätí sa rozbehli k nemu, pomohli mu zdvihnúť stojan, pozbierali mu všetky ozdoby zo zeme. Ešte sa aj poobzerali, či sa niečo nezakotúľalo niekam ďalej a trpezlivo stáli pri Indiánovi, kým si všetko nepovešal na stojan. Schválne som zmenil smer chôdze, aby som prešiel okolo nich. Kým som sa tam dostal, tak už boli ozdoby znova na stojane a Indián sa chlapcom poďakoval. Jeden z nich mu na to povedal, že nemá za čo a zaželal mu pekný deň. Ostatní sa rozlúčili pozdravom dovidenia a odišli. Chvíľu kráčali len tak, no o chvíľu začali do seba znova sácať, strkať sa.
Verím, že po tejto skúsenosti mal Indián naozaj pekný deň. Rovnako ako ja.
Autor: Marián Pochylý
