Shakespearov Cymbelin vôbec nie je o Cymbelinovi, kráľovi Británie. Je to skôr o nefungujúcom kráľovstve, v ktorom sa takmer všetci vznášajú v opare z vodných fajok a ktovie z čoho šúľaných cigariet.
Je to dokonalý obraz rozpadu. Príležitosť pre novú a ambicióznu kráľovnú siahnuť po moci. Tak, že dá dokopy kráľovu dcéru Imogenu a svojho syna Clotena. Imogena sa však svojvoľne vydá za iného, za muža svojho srdca Posthuma Leonata. A dráma sa môže začať.
To je však len jeden z motívov zápletkami nabitej tragickej romance (či romantickej tragédie?) so šťastným koncom. Prekvapivých zvratov naozaj nie je málo.
Tí, čo sú v Shakespearovi zbehlejší, odhalia témy jeho hier – Othello, Macbeth, Rómeo a Júlia. O nemálo prekvapení sa však postaral aj režisér.
Cymbelina uviedli v Divadle Jána Palárika v Trnave v slovenskej premiére. Jozef Kot preložil hru do súčasného, veľmi zrozumiteľného jazyka.
Inscenátori ju decentne zoškrtali a niektoré postavy spojili do dvojroly. Scénu očistili, zostala len biela plošina a vzadu čierne plátna. Väčšinou čierno – biele boli aj kostýmy. Hra sa teda pohybovala niekde medzi starým Anglickom a súčasnosťou.
Prvej polovici chýbalo tempo. Oživoval ju Andrej Palko v úlohe zlého Clotena, s ktorým sa pohral mimicky aj pohybovo. Umožnil mu to náležitý odstup od postavy.
Dokonalého a dobrého Posthuma Leonata stvárnil Palko realisticky, jeho vášeň k Imogene bola skutočná. Povahu kráľovnej (Tatiana Kulíšková) charakterizoval chobotnicový účes.
Imogenu predstavila Andrea Ballayová ako jemnú a čistú dievčinu. Spojila komiku mužského preoblečenia s nevinnosťou svojej postavy.
K javisku patril autor hudby Juraj Péč. Vrúcnou hrou dotváral atmosféru, najmä na elektrickej gitare. Herci hudobne veľmi zaujímavo zobrazili vojnu.
K textu protichodným konaním sa vyznačovala dvojica Guiderius (Jakub Ružička) a Arviragus (Daniel Fischer). Ich komický výstup, spolu so zámerne patetickým Stanislavom Staškom (Belarius) vyvolal neistotu. Medvede a jeleň, ktorí k nim pribehli z inej inscenácie trnavského divadla, už salvy smiechu.
Toto parodovanie Shakespeara nadobudlo svoju logiku po prestávke. V druhej časti sa zrýchlilo tempo, zmnožil počet prekvapení i komických situácií.
Inscenátori asi považovali Shakespeara za vtipkára, ktorý si v Cymbelinovi z čitateľov trochu vystrelil.
Neostalo však len pri smiechu. Režisér záver veľmi presne a prekvapivo vypointoval. Z komédie sa zrazu stala politická hra s alúziou na Slovensko.
V rozpadajúcom sa kráľovstve sa naraz všetci zmobilizovali k happy endu. Nastávajú nové časy. Otázka je, aké. Režisér ich veru videl čierne.
Divadlo Jána Palárika v Trnave. Wiliam Shakespeare: Cymbelin
Réžia: Viktor Kollár. Peklad: Jozef Kot. Úprava: Martin Gazdík a Viktor Kollár. Dramaturgia: Martin Gazdík. Scéna: Ján Zavarský. Kostýmy: Kateřina Bláhová. Hudba: Juraj Péč.
Hrajú: Tibor Vokoun, Tatiana Kulíšková, Andrej Palko, Barbora Bazsová , Gregor Hološka.
Premiéra: 2. júna.
Autor: Dária Fehérová (Autorka je divadelná publicistka)
