Prečo odchádzate?
„Dôvod môjho odstúpenia je nesúhlas so smerovaním ústavu a s tým, čo sa tu deje po 1. februári 2007, teda po nastúpení pána Petranského do funkcie predsedu správnej rady. Mal som dekrét ešte na ďalšie tri roky.“
Médiá informovali zatiaľ len o jedinej zmene, ktorú Petranský urobil - zriadil novú sekciu vedeckej dokumentácie. Čo ešte vám prekáža?
„Áno, toto je jediná organizačná zmena. To nebol hlavný dôvod môjho odstúpenia. Môj dôvod sú vážne signály, ktoré od pána Petranského vychádzajú. V prvom rade jeho príprava zmeny zákona o pamäti národa. Počul som o tom vlani. Pán Petranský tento svoj zámer dosiaľ nepoprel a jeho stretnutie v Smoleniciach (s arcibiskupom Sokolom, poslancom Rafajom a Arpádom Tarnóczym, pozn. red.) hovorí jasne. Zarážajúce je, že na zmenu zákona nedostal od nikoho z ústavu mandát. Ani od výboru, ani od správnej rady, keď tak len zo SNS. Ja si myslím, že ústav je vecou verejnou a nie trafikou SNS a určitej skupiny historikov. Petranský koná za naším chrbtom, nikto nevie, čo a ako chce zmeniť. Vieme len, že by malo ísť o organizačnú štruktúru a zmenu poslania ústavu. To znamená koniec ÚPN, tak ako ho založil Ján Langoš. Ako jeho najbližší spolupracovník nesiem vo svedomí, a aj to tak cítim, zodpovednosť za ústav. Langoša stál tento ústav v širšom slova zmysle život. Keby nebolo agentov, ktorých sme zverejnili, nešiel by na súd a dodnes by bol medzi nami.“
Petranský o stretnutí v Smoleniciach povedal, že nevidí problém, ak sa stretáva s cirkevnými hodnostármi. Má arcibiskup Sokol vôbec čo hovoriť do zmeny zákona o pamäti národa?
„Pán Petranský má právo sa stretávať s politikmi aj s cirkevnými hodnostármi. Prekáža mi tam však téma stretnutia, ktorú nikto nepoprel. Nie je možné meniť zákon a hovoriť o tom tak, že z ústavu o tom nikto nevie. Nás, ľudí, čo tu pracujú niekoľko rokov, sa nikto na nič nepýtal. To už svedčí o politických signáloch a manipulácii ústavu. Zákon o pamäti národa je jedným z najlepších zákonov. Slúžil ako vzor na vznik českého ÚPN, prezentoval som ho v Bulharsku. Nevidím racionálny dôvod, prečo sa má zákon meniť, ak nie len ten, že činnosť ústavu má byť obmedzená.“
Dané stretnutie aj niektoré zmeny, ktoré navrhuje SNS, odsúdil podpredseda vlády a Smeru Dušan Čaplovič. Nie je to pre vás záruka, že SNS je slabá a nebude mať silu to zmeniť?
„Bohužiaľ, jediný, kto sa jasne vyslovil, bol pán Čaplovič. Veľmi si ho vážim, povedal pravdu. Druhá vec je, že ak otvoríte zákon, obávam sa, že to znamená koniec ústavu. To už neovplyvní ani pán Čaplovič, ani pár jednotlivcov. V tejto politickej situácii zo zákona nezostane nič.“
Zákon teraz umožňuje sprístupniť spis príslušníka len vtedy, ak už bol sprístupnený jemu alebo niekomu, kto sa vo zväzku spomína. U agentov takáto podmienka nie je. Prečo to tak bolo vtedy naformulované?
„Keď Ján Langoš formuloval zákon, dal tam niektoré veci, o ktorých neviem, prečo ich tak chcel. Rozhodne to nie je náhoda. Dnes sa to javí ako problém, ale myslím si, že duch zákona aj zmysel zákonodarcu bol otvárať, sprístupňovať, zverejňovať. Toto nemôže naraziť, ak aj vytrhneme jeden paragraf z ostatných súvislostí.“
Predseda správnej rady tiež hrozil výpoveďou vášmu podriadenému Patrikovi Košickému. Čo bolo dôvodom?
„Košický dostal upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny a neplnenie úloh. Vraj poškodzuje ústav a narušuje ukrajinsko-slovenské vzťahy. Petranský mu dal úlohu nájsť hrob spred päťdesiatich rokov popravených Ukrajincov a dostal na to desať dní. Nebolo to možné, preto mu Petranský poslal upozornenie, že to môže znamenať rozviazanie pracovného pomeru. Ja som na to reagoval tak, že Košický sa k tomu staval zodpovedne, ale že nebolo reálne vec vyriešiť. Neviem, ako prišiel na tie medzinárodné vzťahy, to nebola žiadosť na oficiálnej úrovni. Košický patrí medzi našich najlepších zamestnancov. Bolo to vyfabrikované obvinenie.“
Prečo si myslíte, že Smer dal ÚPN napokon SNS?
„Neviem, ale myslím si, že vzhľadom na komplikácie voľby šéfa ÚPN bolo hlavným mottom politikov – už nijaký druhý Langoš. To bola tá polročná pauza, počas ktorej bola voľba v parlamente sabotovaná a prečo nikto z pracovníkov ÚPN neprešiel. Až sa zrazu našiel jeden kandidát, ktorý prešiel.“
Prečo sa politici Langoša boja?
„Pretože to myslel s vyrovnaním sa s komunizmom a nacizmom vážne a dôsledne. Nebola to preňho len politická prestíž a záujem o posty. Toto začalo prekážať mnohým ľuďom, či už zľava, alebo sprava, a dnes by takýto zákon asi neschválili. Pritom má prestíž v zahraničí a Slovensko tým veľa získalo.“
Podpredseda vlády vyjadril obavu, aby sa z ÚPN nestal druhý historický ústav. Čo by to znamenalo?
„Historický ústav má svoje poslanie a na Slovensku už existuje, takže neviem, prečo zakladať ďalší. Rovina vyrovnania sa s komunizmom je najmä práca dokumentácie a až potom môže nastúpiť historické bádanie. Politický podtón toho celého je, že historický ústav môže málokoho ohroziť. Vedeckú štúdiu číta len úzky okruh ľudí a nezasahuje tak do politického diania.“
Obmedzilo by sa sprístupňovanie?
„Ani nie. Pre nás je prvoradá dokumentácia a analýza, a na to máme málo ľudí. Máme tu 80 podaní, ktoré nemá kto robiť. To je príprava na trestné stíhanie, a na to nepotrebujeme vedeckých pracovníkov. Nová sekcia vedeckého výskumu pritom dostala určitú prioritu a cítim, že práca ostatných pracovníkov ústavu sa odsúva a nie dostatočne oceňuje.“
Kedysi sa uvažovalo, že ministerstvo vnútra určí časť vyšetrovateľov, ktorí by sa zoberali vašimi podaniami. Prečo ste napokon nijaké trestné oznámenie nepodali?
„Podobné oznámenia podávalo ešte oddelenie na ministerstve spravodlivosti. Keď sme videli, ako s nimi policajti nakladajú, takisto ako ich predchodcovia kedysi, tak sme už ďalšie nepodávali. S Langošom sme usúdili, že najprv kompletne zdokumentujeme celú kauzu, zoženieme listinné podklady a vec odovzdáme vyšetrovateľovi až potom. Nezaoberali sme sa tým len z trestnoprávneho hľadiska, ale ako zločinom proti ľudskosti, ktorý je nepremlčaný. Na to potrebujete čas, ale aj ľudí. To sa nedá za dva týždne. Brzdilo nás aj to, že až do februára minulého roku sme stále preberali materiály, polovicu kádrových spisov príslušníkov nemáme dodnes. Toto za nás nijaký vyšetrovateľ nebude robiť.“
Čo sú tie najvážnejšie kauzy, ktoré ste dokumentovali?
„Usmrcovanie na hraniciach, monsterprocesy, kde bolo odsúdených viac ako 70–tisíc ľudí. My to berieme ako organizovaný zločin komunistickou stranou. Chceme zmapovať celú pyramídu.“
Ako sa vám dnes spolupracuje s ministerstvom vnútra?
„Znepokojuje ma, že za celý minulý rok sme sa nedostali do ich archívov, hoci do českých chodíme bez problémov. Na Slovensko boli z Čiech odovzdané ďalšie materiály, napríklad správy sledovania, ktoré nám malo ministerstvo odovzdať a dodnes tak neurobilo. Po smrti Langoša sa k nám správajú veľmi arogantne.“
Čo budete teraz robiť?
„Dávam si čas na rozmyslenie. Chcem, aby bola na Slovensku založená nadácia alebo občianske združenie Jána Langoša, ktoré by pokračovalo v jeho myšlienkach. On sám mi niekoľkokrát hovoril, že vie, že táto inštitúcia môže byť ohrozená, ale že myšlienka bude v určitej skupine ľudí pokračovať.“
Čo by mala tá nadácia robiť?
„Predovšetkým by mala na starosti publikácie, prednášky, spracovanie materiálu. Vieme, že môže byť obmedzený jej prístup do archívu ÚPN, ale veľká výhoda je, že v Čechách bude pravdepodobne konštituovaný podobný ústav a materiály tam budú prístupné. Či práca tu, alebo v Čechách, efekt je, čo sa týka zločinu komunizmu, rovnaký. Už Langoš pracoval na tom, že komunizmus v Československu nie je možné vyhodnotiť bez vzájomnej spolupráce týchto dvoch štátov. Ja si myslím, že ho nemožno hodnotiť ani bez medzinárodnej spolupráce - s Gauckovým úradom, Bulharmi, Maďarmi, Rumunmi, Poliakmi. Žiaľ, situácia v Rusku zostáva nezmenená.“
Čo bude ďalej s ÚPN?
„Nejakým spôsobom bude pokračovať ďalej. Ani politicky nie je únosné ho zrušiť, skôr obmedzovať jeho činnosť. Stratí však priazeň, ktorú mal tu a najmä v zahraničí. Už len tým, že sa zrušila redakčná rada, časopis Pamäť národa budú vytvárať úplne iní ľudia, hoci pán Petranský nevedel racionálne zdôvodniť, čo bolo na ňom zlé.“
Odchádzate sklamaný?
„Vedel som, že to nebude ľahké. Že Langoš tragicky zahynul, to sa nedalo očakávať, ale že ani nie rok po jeho smrti odídem, to som nepredpokladal. S bolesťou v srdci som si balil veci. Vtedy človek zistí, koľko vecí mal rozbehnutých a zostanú nedokončené.“
Bolo by to iné, keby Langoš žil?
„Určite áno. Vo funkcii by bol až do roku 2008. Mysleli sme si, že dovtedy urobíme veci, ktoré nepôjde zvrátiť. Uvedomovali sme si, že ústav ohrozujú dve veci, že môže byť finančne obmedzovaný, a zmena zákona. Práve preto to vnímam intenzívne.“
Nemali ste ešte počkať na konkrétnu zmenu?
„Myslím si, že nie. Tieto signály sú pre mňa veľmi závažné. Ústav nemá nijakú politickú podporu. Treba niečo robiť. Nech teda povie politická reprezentácia, či ústav chce.“
Ústav pamäti národa je vecou verejnou a nie trafikou SNS a určitej skupiny historikov. Pán Petranský koná za naším chrbtom, nikto nevie, čo a ako chce zmeniť. Vieme len, že by malo ísť o organizačnú štruktúru a zmenu poslania. To však znamená koniec.
