WASHINGTON, PRAHA. Americký prezident George Bush dorazí v pondelok na európske turné, ktoré sa začína v Česku. Vo štvrtok venoval v Bielom dome tri štvrte hodiny otázkam európskych reportérov, medzi ktorými bol aj reportér Mf Dnes. Bush rozhovory neamerickým médiám poskytuje len vzácne.

Dobre naladený prezident otvorene hovoril aj o vízach, ktoré potrebujú americkí spojenci v Európe vrátane Slovenska.

„Úplne chápem frustráciu krajín a ľudí v krajinách, ktoré podporujú priateľstvo s USA. A potom sa pozerajú cez hranicu k susedom z EÚ a NATO a povedia si: Počkať, prečo majú oni lepšie podmienky? Myslím, že je nespravodlivé, aby to, čo platí pre Nemcov, neplatilo napríklad pre Poliakov.“ Termín zrušenia víz Bush nedáva: „Všetko prejde Kongresom, tvrdo na tom pracujeme.“

„V Česku aj Poľsku budem hovoriť o protiraketovej obrane. Pre mňa je dôležité, aby som zbavil ľudí obáv, ktoré sa toho týkajú. Môj priateľ Vladimir Putin sa snaží to vydávať za niečo, čo vraj ohrozí vzťahy v Európe a vystaví svet novým nebezpečenstvám. Opak je však pravda. Zmyslom obrany je chrániť slobodných ľudí pred útokom nepriateľských režimov.“

George Bush: Pracujeme tvrdo na zrušení víz

Vo vojne proti terorizmu sa necítim opustený, zdôraznil americký prezident GEORGE BUSH v rozhovore pre Mf DNES a štyri ďalšie európske denníky. Na chystanej ceste do Európy, ktorú budúci týždeň začne v Prahe, sa chce stretnúť so starými priateľmi a nadviazať priateľstvá nové.

Bush rozhovory neamerickým médiám poskytuje vzácne. Vo štvrtok sa otázkam európskych reportérov, s ktorými zasadol k stolu v Bielom dome vo Washingtone, venoval 45 minút. Sršal optimizmom, ale pritom si dokázal zo seba robiť žarty. Pozeral sa novinárom do očí, pred otázkami viac–menej neuhýbal.

Bolo však vidieť, že najviac ho baví hovoriť o tom, ako zmení energetickú politiku USA, aby sa stala sebestačnejšou a priaznivejšou k okoliu. Sú to veci, ktoré chystá predostrieť na summite najbohatších krajín sveta G-8 v Nemecku.

Keď hovoril o Iraku, gestikuloval menej. Zato však z neho bolo cítiť silné odhodlanie neustúpiť. Krajinám zo strednej a východnej Európy odkázal, že jeho administratíva pracuje na zmene vízového režimu. Termín zrušenia víz však opäť neoznámil.

Na úvod nášho stretnutia ste povedali, že je Vladimir Putin váš priateľ.

„Áno, je.“

Neľutujete, vzhľadom na jeho ostrý odpor k chystanej protiraketovej obrane, že ste o umiestnenie základní požiadali Česko a Poľsko?

„Nie. Tie krajiny sme vybrali s cieľom, aby bol systém, ktorý bude chrániť väčšinu spojencov v NATO, čo naj­efektívnejší. Navyše, priatelia sa môžu v názoroch rozchádzať.“

Sklamal vás Putin?

„On sa tej našej protiraketovej obrany obáva. Myslí si, že je namierená proti nemu. Ale nie je. Je namierená proti lotrovským režimom. Preto som poslal ministra obrany Gatesa, aby ruskému vedeniu vysvetlil náš zámer. Sme transparentní, Rusov pozývame, aby sa na veci podieľali.“

Ale veľké nadšenie napriek tomu Rusi neprejavujú.

„Veď nechajte ma dohovoriť. Sme celkom transparentní. Chceme, aby mali pohľad do našich technológií. Pozývame ich, aby prišli a všetko si prezreli. Angela Merkelová zohrala dôležitú úlohu pri nadväzovaní kontaktu. Pozrite, studená vojna už skončila. Žijeme v 21. storočí a čelíme ozajstným hrozbám, teda hrozbám zo strany extrémistov. Sú ochotní zabíjať, aby presadili svoju ideológiu. Je tu veľa práce, do ktorej sa môžeme spoločne pustiť, aby sme sa týchto hrozieb vyvarovali. A práve o tom chcem s prezidentom Putinom ďalej hovoriť.“

Iste sa však dá povedať, že vzťah medzi Ruskom a Západom sa skomplikoval.

„To áno.“

Tak čo by sa malo urobiť, aby táto vec neprerástla do hlbokej a trvalej krízy?

„V americko-ruských vzťahoch sú veci, kde si rozumieme a kde nie. My silno veríme v demokraciu. Vladimir Putin mi pritom hovorí, že Rusko je demokratické a že on demokraciu presadzuje. Lenže my si kladieme pár otázok. Trochu sme zneisteli napríklad nedávno, keď sme sledovali kroky voči Estónsku. Ďalej si nerozumieme vo veci Kosova. My si myslíme, že by rada bezpečnosti OSN mala schváliť plán vyslanca Ahtisaariho (ten predpokladá v Kosove vznik nezávislého štátu. Pozn. red.). Ale nesúhlas ešte neznamená, že naše vzťahy nie sú úprimné. Ja si vlastne myslím, že je jednoduchšie nesúhlasiť s niekým, ku komu máte úprimný vzťah. Znamená to, že môžete o rozdieloch hovoriť bez zaujímania nepriateľských postojov a ľahšie tak nachádzať spoločné body. Rozumieme si však napríklad v tom, že je nutné zabrániť proliferácii atómových zbraní. Máme tiež spoločný postoj k Severnej Kórei.“

Vaša administratíva ponúka Rusku mnohé veci, aby si získala podporu pre protiraketový štít. Zároveň sa však zdá, že neponúkate mnoho tiež Poľsku, kde majú rakety stáť. Ako vlastne chcete Poliakov presvedčiť? Ľudia u nás sa ani tak neboja atómových hrozieb, ako skôr Ruska.

„Tak po prvé, Poľsko a Spojené štáty sú v NATO, takže útok na jedného z nich­ by bol útokom i na toho druhého. Lepšiu bezpečnostnú záruku už nikomu ponúknuť nemôžeme. A myslíme ju vážne. Nemyslím si, že Poľsko teraz čelí nejakej vojenskej hrozbe. Dúfam, že podobne uvažujú i Poliaci.“

Pri svojej ceste sa tiež po prvý raz stretnete s pápežom Benediktom XVI. Aké hodnoty spolu s týmto pápežom vyznávate? A do akej miery si s katolíckou cirkvou rozumiete pokiaľ ide o Kubu, Čínu alebo Libanon?

„Takými hodnotami sú rešpekt k ľudskému životu. Teším sa, až mu oznámim, čo všetko chceme robiť, aby sme vo svete odstránili chudobu, hlad a choroby. Pripomeniem mu, že chceme na boj proti AIDS - hlavne v Afrike - vyčleniť 30 miliárd dolárov. Mnohí ľudia, ktorí s tým na mieste pomáhajú, patria ku katolíckym charitám. Poviem mu, aký som hrdý na našich katolíkov, ktorí dobrovoľne pomáhajú k zmenšeniu utrpenia vo svete. A verím, že i on verí - i keď nebudem hovoriť za neho - prosto dúfam, že tiež verí v univerzalitu slobody. Dejiny ukazujú, že demokracie spolu veľmi nevedú vojny. Zárukou mieru je sloboda.“

Chystaný protiraketový štít nebude chrániť juhovýchodnú časť NATO vrátane Bulharska. Mnohí ľudia u nás sú z toho dosť nervózni. Chystáte sa v tom niečo podniknúť?

„Ten štít má chrániť pred raketami dlhého doletu. Bulharsko bude chránené obrannými systémami NATO. Tie môžu zneškodňovať rakety stredného doletu. Mojím cieľom je samozrejme presvedčiť štáty vo vašom neďalekom okolí, aby nikoho neohrozovali. Mám veľkú obavu, že Irán skonštruuje raketu s jadrovou hlavicou, ktorá by mohla doletieť až do Európy alebo na ktoréhokoľvek iného spojenca. A my nechceme, aby niekto mohol svet vydierať.“

Pán prezident, vy ste nesporne zmenili - v dobrom či zlom - moderné dejiny. Ste spokojný so svojimi rozhodnutiami? Počúvate, čo hovoria vaši kritici po svete?

„Áno, trochu kritiky zaznieva. Ja počúvam, čo ľudia hovoria, ale so svojimi rozhodnutiami som veľmi spokojný. Naša krajina sa stala terčom útoku a ja som Američanom sľúbil, že urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som ich ochránil. A USA stále čelia hrozbe. Najlepší spôsob, ako Ameriku chrániť, je preto postupovať ofenzívne a privádzať ľudí pred spravodlivosť skôr, než nás môžu poškodiť. A to nechceme robiť sami - spolupracujeme so spojencami, oznamujeme spravodajské informácie, zamedzujeme finančným presunom. Urobil som správne rozhodnutia. Ale kľúčovou otázkou teraz je, či svet pomôže, aby sa mladé demokracie v Iraku a Afganistane rozvinuli. Je predsa v našom spoločnom záujme, aby tie demokracie prežili. Pokiaľ si demokracie navzájom nebudú pomáhať, mám veľké obavy do budúcnosti o stabilitu a mier vo svete. Takže nie, boli to správne rozhodnutia.“

Nemáte pocit, že ste opustený?

„Nie, vôbec nie. To je dlhodobé úsilie, do neho je zapojených mnoho silných spojencov v Iraku i v Afganistane. A ja stále pripomínam, že čelíme hrozbám.“

Keď ste boli naposledy vo východnej Európe - vlani v Estónsku a Lotyšsku - sľúbili ste zmeny vo vízovom režime pre vašich spojencov.

„Sľúbil som, že na tom budem pracovať.“

Už je to však dlho.

„Dobre, vysvetlím vám to, týka sa to Českej republiky, Poľska i Bulharska. Úplne chápem frustráciu krajín a ľudí, ktorí podporujú priateľstvo s USA. A potom sa pozerajú cez hranicu k susedom z EÚ a NATO a povedia si: počkať, prečo majú oni lepšie podmienky? Tomu rozumiem. Je to téma, o ktorej so mnou vaši politici hovoria veľmi úprimne. Myslím, že je nespravodlivé, aby to, čo platí pre Nemcov, neplatilo hoci pre Poliakov.

V tesnej spolupráci s Kongresom sa snažíme zmeniť dlho zabehnuté zákony. Povedal som, na začiatku je treba vymedziť cestu dopredu, vytýčiť plán, ako zmeny vízového režimu dosiahnuť. A povedal som tiež, že s Kongresom budem pracovať na spravodlivejších zákonoch, ktoré by dali viacerým ľuďom rovnejšie postavenie. To všetko som splnil, zákon ešte musí byť schválený, ale pracujeme na ňom. Ako viete, USA vedú zdravú debatu o otázkach imigrácie. Som v tejto otázke zástancom hlbokých reforiem, rovnako tak ako podporujem zmeny vízových zákonov. Nie som schopný dať vám nejaký presnejší odhad, kedy to všetko prejde Kongresom, ale pracujeme na tom tvrdo. Uvidíme, ako to zvládneme.“

Niekoľkokrát ste hovoril o energetických zdrojoch a ich zabezpečení. Energetické zdroje sa používajú ako politický nástroj. Zvlášť u nás vo východnej Európe máme dojem, že Rusko používa svoju ropu a plyn na presadenie svojej politiky. Máte na Kremeľ nejakú páku v tejto oblasti?

„To je tak: Vy máte svoje obavy z dodávok energie a ja tiež. A preto je našou stratégiou získavať energiu z viacerých zdrojov. Keď sa zaujímate o zníženie závislosti od ropy, vyviniete odlišné pohony pre vaše automobily. My takto používame v autách kukuričný etanol. Preto nemusíme toľko používať benzín a teda i ropu.

Mojím cieľom je urobiť Ameriku takmer úplne nezávislú od zahraničných zdrojov ropy. A to by malo byť cieľom národa, ktorý sa obáva závislosti od dodávok z jediného zdroja. A ako to dosiahneme? Môžete to dosiahnuť využitím jadrovej technológie. Namiesto toho, aby ste používali na výrobu elektriny plyn, použijete jadrovú energiu. Dúfajme, že skoro prídeme s čistou technológiou na použitie uhlia. Potrebujeme ju i v Spojených štátoch.

Máme zásoby uhlia na 250 rokov. Všetci vieme, že s uhlím je veľký problém, keď ide o znečistenie. Utratili sme okolo dvoch miliárd dolárov na vývoj uhoľnej elektrárne budúcej generácie s nulovými emisiami. Veríme, že ju budeme schopní vyvinúť. A až sa začne táto technológia využívať, budete schopní produkovať energiu z rôznych zdrojov a nebudete závislí od jediného dodávateľa.

Ozaj verím, že v priebehu 10 až 20 rokov budete svedkami niekoľkých skvelých technologických objavov. A verím, že tie urobia spornými mnoho diskusií o energetickej bezpečnosti a kvalite životného prostredia, ktoré vedieme na začiatku 21. storočia. Neviem, či to viete, ale utratili sme vyše miliardy dolárov za vodíkové technológie. Veríme, že autá budú jazdiť na vodíkový pohon, čo samozrejme zníži našu závislosť od ropy.

Tento voz bude vyfukovať len drobné kvapôčky vody, ktoré neuškodia životnému prostrediu. Chcem dúfať, že ľudstvo nestratí vieru v schopnosť technológií nasmerovať spôsob, akým žijeme, správnym smerom. Pozrite sa, kam u nás v Amerike plynú investície súkromného kapitálu. Práve spolupôsobenie politiky a verejnosti, vyhlásenie záväzných štandardov pre benzín spojeného s investíciami súkromného sektora môže priniesť nové objavy.

A je tiež dobré, keď existuje konkurencia. Páči sa mi, že Japonci tvrdo presadzujú batériové technológie. Chcem, aby i naši ľudia tvrdo pracovali na týchto technológiách. Konkurencia je zdravá. Prináša lepšie výrobky spotrebiteľom. Núti nás to všetkých pracovať efektívnejšie a múdrejšie. A preto som optimistický. Keď sa obzriete o desať rokov až dvadsať rokov späť, budete prekvapení, čo všetko sa stalo. A som nadšený, že som teraz súčasťou toho všetkého. Zostáva mi (v prezidentskom úrade. Pozn. red.) 18 vzrušujúcich mesiacov.

Autor: Teodor Marjanovič, Mf Dnes