BRATISLAVA. Súdy môžu na istý čas prikázať novinárom, o čom nemôžu písať. V sporoch o ochranu osobnosti môže sudca vydať predbežné opatrenie a zakázať médiu informovať o osobe, ktorá ho zažalovala.
Zákaz pre SME
Novín sa takéto opatrenie dotklo nedávno v prípade riaditeľov škôl, ktorí kandidovali v komunálnych voľbách. Polícia ich nasnímala pri razii v erotickom salóne a záznam sa po čase dostal na verejnosť. Spolu so SME obaja muži zažalovali aj Új Szó, oba denníky vydáva spoločnosť Petit Press. Zažalovali aj týždenník Csallóköz, proti ktorému tiež žiadali predbežné opatrenie.
V prípade týždenníka Csallóköz už krajský súd predbežné opatrenia týkajúce sa jedného z riaditeľov zrušil. „Môžeme napísať, čo sa nám zachce, pretože podľa rozhodnutia je zákaz informovania verejnosti o kauze obmedzením slobody tlače,“ povedal šéfredaktor týždenník Csallóköz László Barak.
Zaujímavé však je, že v tomto prípade súdy vydali dve protikladné rozhodnutia. Jednému z mužov, ktorý sa cítil informovaním o jeho prípade dotknutý, súd Bratislava I. vyhovel, čo má znamenať informačné embargo. Druhému mužovi, ktorý mal byť nasnímaný na chúlostivom mieste, však iná sudkyňa pri rovnakej žiadosti nevyhovela. Znamená to, že zostáva na rozdiel od svojho priateľa terčom verejnej kontroly zo strany médií.
Podľa právničky Zuzany Dlugošovej je pôvodné rozhodnutie okresného súdu veľmi zriedkavé. Súdy totiž skôr ako rozhodli o tom, či médiá informovaním v tejto kauze porušili nejaké práva, zakázali o prípade písať.
Právnik Vladimír Pirošík tvrdí, že verejne činné osoby majú zúžené právo na súkromie. „Nehovorím, že vydanie takéhoto rozhodnutia je slušné, ale zákonné to je.“ Aj navrhovateľ postupoval zákonne, keď to žiadal. „K morálnej alebo etickej rovine veci sa však vyjadrovať nebudem.“
Slovenskí novinári sa s takýmito opatreniami často nestretávajú. Ak ich aj okresný súd vydá, tak ich väčšinou odvolací súd v kraji zruší. Takéto skúsenosti má spoločnosť Perex, ktorá vydáva denník Pravda. Zástupca šéfredaktora Jakub Prokeš hovorí, že spoločnosť takýto zákaz nepovažuje za rozhodnutie v súlade so zákonom a s ústavou. Nejde však o cenzúru.
Šéf vydavateľstva Spoločnosť 7 Plus Jozef Dukes sa s takýmto opatrením ešte nestretol. „Myslím si, že súdy by mali rozhodovať až o tom, keď je niečo publikované. Nemôže predseda niečo prejudikovať.“ Podľa neho takéto rozhodnutia súdu obmedzujú slobodu prejavu pre každého novinára.
Televízia JOJ sa s takýmto zákazom ešte nestretla. Slovenskej televízii predbežné opatrenie hrozilo, ale súd žalobcovi nevyhovel.
Syndikát novinárov nekoná
Syndikát novinárov do sporov takéhoto charakteru nevstupuje. Nezaoberá sa ani vydávaním predbežných opatrení. Predseda právnej komisie syndikátu Mikuláš Bugár hovorí, že nevie podrobnosti o prípade, a preto sa k nemu nechce vyjadriť.
Zhoduje sa s Pirošíkom, že súd má právo opatrenie vydať a zúčastnené osoby sa môžu odvolať. Syndikát sa vraj viac venuje legislatívnym otázkam, ale Bugár si nevie predstaviť, že by dosiahol zrušenie predbežného opatrenia v prípade sporov na ochranu osobnosti. Myslí si, že by takýto návrh bol protiústavný a ani by neprešiel.
Predbežné opatrenie môže súd vydať bez toho, aby zisťoval všetky okolnosti prípadu. Nemožno ho však vydať len na základe tvrdení navrhovateľa.
Predbežné opatrenia nie sú časté
Je predbežné opatrenie v sporoch o ochranu osobnosti častým javom na Slovensku?
„Neexistujú oficiálne štatistiky, ktoré by hovorili o počtoch predbežných opatrení. Podľa mojich poznatkov ide skôr o výnimočné situácie.“
Ako je to v zahraničí?
„Podobný inštitút existuje aj v zahraničí.“
Nemôže ísť v prípadoch sporov s médiami o cenzúru, keď súd vopred niečo zakáže publikovať?
„Presne v takomto duchu argumentovali súdy v zahraničí. Napríklad vrchný súd v Prahe už pred 14 rokmi vyslovil v istom prípade právny názor, že predbežné opatrenie znamená reštrikciu slobody prejavu, ktorá je zaručená Listinou základných práv a slobôd. Ide pritom o jedno z najdôležitejších práv v demokratickej spoločnosti, zahrňujúce slobodu názoru a slobodu prijímania a rozširovania informácií a myšlienok. Pre nás je dôležitá a smerodajná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého „nebezpečenstvo spojené s preventívnym obmedzením slobody prejavu“ vyžaduje od súdov veľmi opatrný prístup. Takýto postup sa teda nevylučuje, ale musí ísť skutočne o naliehavé a ojedinelé prípady.“
Na čo má takéto opatrenie hlavne slúžiť?
„Najčastejšie sa na súde argumentuje tým, že jedna strana by nemala zneužívať slobodu prejavu na ďalšie zásahy do osobnostných práv.“
Čo v prípadoch, keď dve sudkyne v identickom spore vydajú rozdielne opatrenie? „Nejde o výnimočný jav v našej právnej praxi, aj keď by nemal byť častý. V tomto prípade je na sudcovi, aby uvážil, či intenzita zásahu je takého rozsahu, aby predbežné opatrenie bolo nevyhnutné. Ak ide o hraničné situácie medzi slobodou prejavu a právom na ochranu osobnosti, môžu byť aj odlišné názory.“
Mali by súdy inak prihliadať, ak ide o verejne činnú osobu?
„V takýchto prípadoch by malo byť to posudzovanie smerom k slobode prejavu.“
Prečo?
„Lebo ide o osoby verejného záujmu a v ich prípade je vo všeobecnosti prijatý úzus, že ich právo na ochranu osobnosti nie je v takej miere chránené ako u bežného občana. Musia strpieť väčšiu kritiku ako bežný občan.“
(vev)
Zo salónu až na súd
Pred vlaňajšími komunálnymi voľbami sa na internete objavili zábery z policajnej razie v erotickom klube v Lehniciach. Správa získala na zaujímavosti, keď denníky SME a Új Szó informovali, že sú na nich zrejme nasnímaní kandidáti do mestského zastupiteľstva v Dunajskej Strede za SMK. Obaja sú riaditelia škôl.
Nahrávka, ktorá unikla z polície, zachytáva najskôr dve nahé postavy na posteli a potom niekoľko oblečených osôb pri stole v ďalšej miestnosti. Ruky držali nad hlavami. Práve medzi nimi boli obaja komunálni politici. Identifikoval ich zdroj, ktorý ich osobne pozná.
Jeden z nich sa pre médiá vyjadril. Poprel, že do salóna išiel za erotickými službami.
Po zverejnení informácií vznikol v meste petičný výbor rodičov žiakov z oboch škôl, ktorý žiadal odvolanie riaditeľov.
O svoje miesta zatiaľ neprišli. Jeden z nich však má pozastavenú aktívnu politickú činnosť v strane.
(r)
Ako rozhodli súdy
Podľa rozhodnutia sudkyne Viery Hadrbulcovej nemôže SME ani Új Szó informácie o jednom z riaditeľov prichytených v erotickom salóne zverejňovať. Vydala predbežné opatrenie, ktorým zakázala, aby o tejto kauze čokoľvek napísali.
Vyhovela riaditeľovi, ktorý o to požiadal, pretože denníky by vraj mohli ďalej porušovať jeho právo na ochranu osobnosti.
Súd podľa Hadrbulcovej dospel k záveru, že „dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi navrhnutým predbežným opatrením je potrebná“.
Navrhovateľ totiž preukázal listinnými dôkazmi, že oba denníky opakovane uverejnil články, ktoré podľa neho poškodzujú právo na ochranu osobnosti. Za to žiada od vydavateľstva odškodnenie 2,3 milióna korún.
O rovnaké predbežné opatrenie požiadal aj druhý riaditeľ. Jeho prípad posudzovala sudkyňa Mariana Harvancová, ktorá nariadenie predbežného opatrenia zamietla.
Pri zdôvodnení využila aj články ústavy, podľa ktorých sú „sloboda prejavu a právo na informácie zaručené“. Rovnako aj článok, ktorým sa cenzúra na Slovensku zakazuje. Podľa Harvancovej nie je na vydanie predbežného opatrenia dôvod.
Pokiaľ sa totiž nepreukáže, že médiá porušujú riaditeľove práva, tak nemožno obmedziť slobodu prejavu, slova a tlače, ktorú vydavateľovi garantuje ústava. Okrem toho tým, že denníky už o riaditeľovi viackrát písali a šírili spornú informáciu, nariadenie predbežného opatrenia nie je potrebné.
(vev)
Stĺpček Lukáša Filu
Po škole
Súd rozhodol, že denník SME nesmie písať o riaditeľovi školy, ktorý navštívil erotický salón. Zakázať novinám zverejniť citlivé informácie o verejne činných osobách nie je nič neobvyklé.
Súdnu ochranu si napríklad dočasne užíval bývalý šéf naftárskeho gigantu British Petroleum lord Browne v spore o to, či noviny môžu informovať o jeho vzťahu s milencom, ktorého si našiel cez internetovú stránku eskortnej agentúry.
O inom riaditeľovi školy, ktorý bol v tom istom salóne spolu s tým prvým, písať môžeme. O jeho návrhu totiž rozhodoval iný sudca.
Je bežné, že rôzni ľudia majú na riešenie toho istého problému rôzne názory. Každý manažér rieši inak problém vo firme, stáva sa, že lekári stanovia pri podobných príznakoch odlišnú terapiu.
Sudcovia nie sú výnimkou. Najmä keď rozhodujú o právach, ktorých hranice nie sú vždy jasné, ako je právo na ochranu osobnosti a sloboda slova. V tomto zmysle je nejednotný postoj sudcov v poriadku. Podstata sporu však ostáva. Má byť zakázané písať o tom, čo riaditelia robia po škole?
