Na javisku pôsobíte uvoľnene a presvedčivo. Myslíte si, že máte divadlo v krvi?
„Rada bavím ľudí. To vyústilo až k tomu, že som sa po maturite na gymnáziu v Hradci Králové pokúsila dostať sa na hereckú školu.“
Túžili ste po herectve?
„Inšpirovalo ma skôr okolie. A potom aj stopercentná podpora rodiny. Na prvýkrát sa to nepodarilo, takže rok som študovala pedagogiku. Pritom som sa chystala na druhý pokus. Ten potom vyšiel.“
Na Slovensku účinkujete v projekte Sen noci svätojánskej. Bolo ťažké dostať sa tam?
„Do Sna som sa dostala cez režiséra, ktorý spolupracoval s naším divadlom Letí na našej prvej profesionálnej inscenácii v lete 2005. Poznal moju prácu, oslovil ma.“
Niektorých hercov si váš režisér vyberá aj cez divadelné dielne. Myslíte si, že dielne sú dobrá vec?
„Mám s tým minimálne skúsenosti. Workshop sám osebe ma vlastne nijako nepriťahuje. Jedine v prípade, ak je jeho konkrétnym cieľom inscenácia. Až potom môžem, myslím si, plne využiť podnety, ktoré mi dáva.“
Projekt Sen noci svätojánskej je mixľudí z rôznych krajín aj mix jazykov. Ako sa vám spolu robí divadlo?
„Celý tím tohto predstavenia tvoria veľmi milí a schopní ľudia. Na skúškach sa od začiatku každý snažil odviesť čo najlepšiu prácu. Problémy, ktoré vznikali, sa vždy dali rozumne riešiť. Zbližovali sme sa a budeme sa vzájomne hľadať aj naďalej. Takáto spolupráca v nás, myslím, rozvíja schopnosť koncentrovať sa na seba samého a zároveň aj na partnerov na javisku.“
Cítite, že sa vďaka tomu osobnostne posúvate?
„Z každého z nás na javisku prúdi energia. Učíme sa ju vnímať a vhodne využívať. Tento štýl divadla mi úplne vyhovuje. Verím mu.“
V Prahe ste spoluzakladali divadlo Letí. U nás o ňom zatiaľ veľa počuť nebolo. Čo je to za súbor?
„Dali sme ho dokopy v poslednom ročníku nášho štúdia, teda pred dvoma rokmi. Hovorím nášho, lebo Letí sa skladá z mojich kolegov hercov a režisérov, ktorí na našej škole študovali. Nejako sme si navzájom sadli, tak sme si povedali, že to spolu skúsime ďalej.“
Čím môže byť vaše divadlo podľa vás zaujímavé pre diváka?
„Venujeme sa v ňom hlavne súčasnej svetovej a českej dramatike. Sme mladé divadlo. Nechceme divákov iba naprázdno pobaviť, ale ísť aj hlbšie a dať im podnety na zamyslenie. Hlavne výberom textov. Nemáme špecifický spôsob práce, sme otvorení, naša poetika vychádza z nás a z vecí, ktoré sa práve ponúkajú.“
Školu ste už skončili. Darí sa vám živiť iba divadlom?
„Chvalabohu, zatiaľ áno. Hrám s Letí, hosťujem v divadlách v Prahe a Hradci Králové, mám za sebou aj nejaké filmové skúsenosti. Zatiaľ to bolo vždy tak, že keď už bolo treba, práca sa objavila.
