Bol autorom základných objavov, ktoré umožnili rýchly rozvoj technológie tekutých kryštálov (LCD) a tým vznik celého nového odvetvia spotrebnej elektroniky (hodinky, displeje kalkulačiek, ploché obrazovky). Zomrel v Orsay pri Paríži vo veku 74 rokov.

Gennesov otec bol fyzik. Pierre-Gilles, vynikajúci matematik, zdedil jeho záujem o fyzikálny svet. Postupne sa zaoberal magnetizmom, supravodičmi, tekutými kryštálmi a polymérmi. Odhalil zákony správania molekúl v kryštáloch, ktoré sa stávajú priezračnými vďaka elektrine alebo aj prostým mechanickým pôsobením. Napísal o tom mnoho odborných publikácií v najvýznamnejších svetových časopisoch a niekoľko kníh.

Zaujímali ho mnohé ďalšie oblasti vedy. Pracoval napríklad na vývoji superlepidla ako náhrady leteckých nitov, v posledných rokoch života sa snažil odhaliť princípy, na ktorých je založené fungovanie ľudského mozgu. Miloval umenie, najmä japonské, a pred desiatimi rokmi dokonca prijal menšiu rolu vo filme o Pierrovi a Marii Currieovcoch.

Láska k vede ho neopustila do posledných chvíľ života. Robil ju najmä v laboratóriu, ako univerzitný profesor však sústavne spájal výskum s výučbou a popularizáciou. Po získaní Nobelovej ceny uskutočnil viac ako 200 prednášok v základných školách po celom Francúzsku. Jeho kniha Fyzika tekutých kryštálov (1974) zostáva pre svoju zrozumiteľnosť a prístupnosť základnou pomôckou pre odborníkov, ale aj pre tých, ktorí sa chcú so zázračným svetom tekutých kryštálov iba zoznámiť. (ač)