10. marec 1984: Špeciálny agent USA Rollin Pettingill sedí v lietadle nad džungľou v Kolumbii, sledujúc podozrivý náklad éteru, kľúčovej ingrediencie pri výrobe kokaínu. Americký špionážny satelit zachytil signál z rádiových odpovedačov, ukrytých v náklade éteru. Prichádza z odľahlej oblasti na rieke Yari, oblasti bez zmapovaných ciest či ľudských obydlí.K vlastnému úžasu Pettingill lokalizuje v džungli komplex pristávacích plôch so štrnástimi laboratóriami, dodávkou vody a elektriny, ubytovňou a siedmimi lietadlami. A so štrnásťtisíc metrickými tonami kokaínu v cene vyše miliardy dolárov.
Pettingill a kolumbijská protidrogová polícia objavila Tranquillandiu (Pokojné útočisko), obrovskú a rafinovanú základňu, ktorú založil Pablo Escóbar a ďalší narkobaróni na premenu kokaínovej hmoty z Bolívie a Peru na rafinovaný kokaín. Až do tejto chvíle Američania ani len nevedeli, že Escóbar existuje.
Šéf kolumbijských protidrogových jednotiek Jaime Ramirez, ktorého vyzvali, aby bol prítomný pri razii, nariaďuje zničenie tohto zariadenia a drog.
"Do každej miestnosti hodili päť alebo desať galónov éteru a každú budovu zapálili fakľou," hovorí Pettingill neskôr v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu USA PBS. "Zistili sme, že to bolo dosť výbušné."
Americké a kolumbijské jednotky tiež čoskoro zistili aj čosi o výbušnosti narkobarónov ako Escóbar. Do mesiaca zavraždia kolumbijského ministra spravodlivosti Rodriga Laru, v ďalšom roku zabijú Ramireza a jeho ženu a dvoch synov zrania.
Násilie ako obchodná značka
Escóbar sa narodil v roku 1949 roľníkovi a učiteľke. Ako dvojročný sa presťahoval s rodičmi do kolumbijského veľkomesta Meddelín. Vyrastal za čias "La Violencia", 40-ročného obdobia, keď spolu bojovali dve hlavné politické strany.
Ako tínedžera ho vylúčili zo školy a dal sa na dráhu drobného zločinca, vozil kokovú hmotu z Ánd do laboratórií v Meddelíne. Keď mal 26 rokov, už ju pašoval z krajiny, zarábajúc milióny, a to koncom 70. rokov, keď sa kokaín stal novou preferovanou drogou v USA. Presne ako alkohol za čias prohibície, kokaín sa považoval za neškodnú, nenávykovú neresť, ktorá bude jedného dňa legálna.
"Miami bolo akýmsi divokým západom, lebo tadiaľ prechádzalo také množstvo kokaínu, že cez Biskajský záliv viedli veľké prenasledovačky v cigaretových člnoch s colníkmi v pätách," povedal Jack Blum, ktorý vyšetroval kolumbijských kokaínových barónov pre Senát USA.
No ako stúpali zisky z tohto biznisu - Escóbar zarábal v roku 1981 pol milióna dolárov denne - rástol aj tlak zo strany úradov. Niekoľko popredných kolumbijských drogových dílerov vrátane agresívneho gangstra Joseho Rodrigueza Gatchu a troch bratov Ochoaovcov sa rozhodlo pracovať s Escóbarom, aby znížili náklady na straty zo zhabaných nákladov a na kupovanie politikov a sudcov.
Voľné združenie, ktoré vytvorili, sa nazývalo meddelínsky kartel a v polovici 80. rokov dodávalo asi 80 percent svetového kokaínu, a malo hodnotu asi 30 miliárd dolárov. Escóbar bol v roku 1989 siedmym najbohatším mužom na svete podľa časopisu Forbes s osobnou hodnotou 3 miliardy dolárov. Stal sa najúspešnejším drogovým dílerom sveta.
Meddelínsky kartel bol však známy aj niečím iným - brutálnym násilím. Zvlášť Escóbar bol známy svojou stratégiou plato o plombo (peniaze alebo guľka), podľa ktorej zabíjal policajtov, sudcov a politikov, ak odmietli prijať úplatok.
Escóbarovou obľúbenou zbraňou bol samopal s krátkou hlavňou, ktorou sa strieľalo zo zadnej časti motocykla. Takto umreli stovky ľudí. No bol otvorený aj iným metódam.
Bomba pred policajným prezídiom v Bogote v roku 1989 zabila 63 a zranila 600 ľudí. Rovnako v roku 1989 sa meddelínsky kartel prihlásil k zodpovednosti za bombu na palube letu 203 Avianca Airlines, pri výbuchu ktorej zahynulo 107 ľudí. Bol to pokus o atentát na prezidentského kandidáta Cesara Gaviria Trujilla, ktorý napokon na palube nebol.
Escóbar financoval aj útok ľavičiarskych povstalcov M-19 na kolumbijský Najvyšší súd v roku 1985, počas ktorého zaživa zhorel predseda najvyššieho súdu, 11 z 24 sudcov bolo zavraždených a všetky spisy súvisiace s prípadmi vydania stíhanej osoby boli zničené. Súd mal v ten deň rozhodnúť o zákone, umožňujúcom vydanie kolumbijských občanov do USA, aby sa tam zodpovedali z drogových obvinení; meddelínsky kartel považoval zákon za vážnu hrozbu.
Kolumbijská polícia kedysi zachytila rozhovor Escóbara a jeho ženy. Zatiaľ čo sa rozprávali o rodinných záležitostiach, v pozadí bolo počuť rev. "Počas tohto rozhovoru dal Pablo dlaň na slúchadlo a otočil sa, aby požiadal toho, kto mučil dotyčného, aby preboha toho chlapa umlčal, že sa snaží telefonovať so svojou rodinou," spomínal Stephen Murphy, bývalý špeciálny agent protidrogovej jednotky USA v Meddelíne v rokoch 1991 - 1994.
"Escóbarovi nezáležalo na tom, či je to muž, žena alebo dieťa," dodal Jack Blum. "Ak ste mali umrieť, mali ste umrieť. Keď mal zabiť otca, vyvraždil celú rodinu. Matku, otca, bratranca a sesternicu, synovca, neter, deti, vnúčatá - na koho si len spomeniete - všetci mŕtvi."
Politickí priatelia
S tými, ktorých nemohol zabiť - pár bolo aj takých - s tými sa spriatelil. V roku 1982 zvolili Escóbara do Kolumbijského kongresu za Liberálnu stranu a zblížil sa s Albertom Santofimiom Boterom, ministrom spravodlivosti a dvojnásobným prezidentským kandidátom. V 90. rokoch sedel Santofimio, známy ako Escóbarov "politický krstný otec", vo väzení za to, že prijal peniaze z drog na financovanie svojej prezidentskej kampane. V roku 2005 ho tiež obvinili z toho, že radil Escóbarovi, aby zavraždil ďalšieho prezidentského kandidáta; celkovo zabil meddelínsky kartel troch kandidátov.
V roku 1991 dovolili Escóbarovi vydať sa do rúk štátu a odsedieť si päť rokov vďaka ústavnej zmene, ktorá ho chránila pred vydaním. Prezident Cesar Gaviria Trujillo, ktorý zosnoval túto dohodu, sa vzápätí stal podozrivým, že podľahol Escóbarovej zastrašovacej kampani, zvlášť po tom, čo odvolal generála Miguela Maza Marqueza, dlhodobého šéfa kolumbijskej tajnej bezpečnosti, ktorý bol najúspešnejší v boji s pašerákmi.
Hoci verejnosť preferovala zhovievavú líniu vlády, pohoršil ju objav, že Escóbar si sám navrhol svoje "väzenie" - päťhviezdičkové letovisko, známe ako Hotel Escóbar. Bola tam diskotéka, kde sa konali týždenné večierky; kolumbijské noviny priniesli fotky Escóbara mimo väznice, ako nakupuje alebo chodí na futbalové zápasy. "Mal apartmán, obývačku, kuchyňu, hlavnú spálňu a pracovňu," povedal Murphy. "V kúpeľni bola vírivka."
Koncovka
Keď sa zistilo, že Escóbar nielenže neprestal pašovať drogy, ale mučil a zavraždil troch obchodných spoločníkov v rámci obmedzení svojho "väzenia", vláda bola nútená konať. No kým vojaci obkľučovali Hotel Escóbar, on sám odišiel zadným vchodom a unikol.
Vtedy sa do poľovačky na Escóbara zapojili špeciálni americkí agenti Delta Force a pomohli vycvičiť kolumbjiské jednotky a civilné hliadky. Vytvorili jednotku 600 mužov, ktorá mala chytiť Escóbara živého či mŕtveho a 2. decembra 1993 zachytili telefonát Escóbara s jeho synom. Zamerali jeho pozíciu a našli ho v meddelínskej štvrti strednej vrstvy; chránil ho len jeden telesný strážca, takže najúspešnejšieho gangstra na svete zastrelili, keď utekal po strechách.
"Bol to vzrušujúci okamih, lebo po nespočetných rokoch problémov, vrážd, obchodovania s drogami, vydierania a únosov v Kolumbii i na celom svete sa to celé uzavrelo smrťou Pabla Escóbara," povedal Murphy. "Bola to najlepšia chvíľa v celých dejinách kolumbijských ozbrojených síl."
Hra pokračuje
Escóbarova smrť však sotva znamenala otras pre obchod s kokaínom, keďže v čase jeho skonu bola väčšina jeho organizácií v rukách konkurencie, kartelu z mesta Cali. Ani nenarobila vážne vrásky jeho politickým kontaktom - súčasný prezident Alvaro Uribe je napríklad vzdialeným bratrancom Pabla Escóbara, zatiaľ čo Escóbarov prvostupňový bratranec José Obdulio Gaviria je údajne Uribeho "ideológom".
Spravodajská správa Výzvednej agentúry obrany USA, odtajnená v roku 2004 a datovaná z 23. septembra 1991, tvrdí, že prezident Uribe, momentálne kľúčový partner USA vo vojne proti drogám, "pracoval a pracuje pre meddelínsky kartel" a zúčastnil sa Escóbarovej parlamentnej kampane - v roku 1982.
"Ako senátor napadol všetky formy dohody o vydávaní zločincov" s USA, píše sa v správe. Uribe bol "blízkym osobným priateľom Pabla Escóbara", ktorý "sa venoval spolupráci s meddelínskym (drogovým) kartelom na vysokej vládnej úrovni". Uribe zareagoval slovami, že "ako politik som vždy bol počestný a zodpovedný", no nepoprel osobný vzťah s Escóbarom ani transakcie s meddelínskym kartelom v minulosti. Uribeho menovali primátorom Meddelínu v roku 1982.
V pokračovaní na budúci týždeň: Arkana a srbská mafia
