vygumovanie obhajcu titulu Ružomberka i najväčšieho kvalitatívneho soka Artmedie.
Získala štvrtý titul, prerušila dvojročné mlčanie na vrcholnej futbalovej scéne. Vedenie pod taktovkou Jozefa Antošíka a Karola Belaníka získalo tvorivých a cieľavedomých „hercov“. Ešte nikdy v lige neútočili piati z jedného tímu na titul kráľa strelcov. Žiline chýbal gól k stovke, Šestákovi k primátu najlepšieho kanoniera. O poctu sa uchádzali aj Nemec, Porázik, Štyvar a Vršič.
Zaujímavý a dramatický ročník. Nesmieme však pátrať po kvalite. Tej bolo ako šafranu. Neobjavili sa osobnosti typu Vitteka či Mintála, po ktorých by siahla bundesliga. Bez znižovania kvalít ViOnu Zlaté Moravce – čo je to za súťaž, ak tím z nižšej ligy bez problémov pokorí v pohári štyroch corgoňligistov a frčku do nosa im dá postupom z baráže na úkor jedného z najstabilnejších ligistov Interu?
Jeden zo skúsených odborníkov takto vidí hlavné príčiny poklesu úrovne. Začalo sa to rozdelením republiky v roku 1993. Prišiel herný krach Slovana, 1. FC Košice a Trnavy. V prípade Košíc krach celkový. Milionári, ktorí si kluby kúpili ako hračky, urobili v niektorých prípadoch futbalu medvediu službu.
Hranie sa na vlastnom piesočku spôsobilo, že v lige sa krútilo desať trénerov ako na kolotoči. Pritom posledné dva primáty získali tímy pod vedením českých trénerov – Komňacký s Ružomberkom a Vrba so Žilinou.
