BRATISLAVA. Sviatok detí má svoj pôvod na Svetovej konferencii o deťoch, ktorá sa konala v roku 1925 v Ženeve. V prvý júnový deň ho slávili predovšetkým bývalé komunistické krajiny, inde si zvolili iné dátumy.
Detský fond OSN UNICEF sa podľa hovorkyne Tatiany Makovej prikláňa k dlhodobým, celoročným akciám. „Naše deti sú 1. júna rozmaznávané darčekmi, pre deti v Rwande je sviatkom napiť sa pohára vody.“ UNICEF si pripomína skôr 20. november, keď bol prijatý Dohovor OSN o právach dieťaťa.
Riaditeľke Nadácie pre deti Slovenska Lucii Štasselovej chýba aj detský ombudsman. V Európe ich pracuje 24.
Zaviesť tento inštitút nám odporúčal aj Výbor OSN pre práva dieťaťa na minulotýždňovom prerokovávaní našej správy v Ženeve.
Hovorkyňa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Alexandra Gogová potvrdila, že zákon, ktorý chcela predložiť vláda už v minulosti, by sa mal dostať na jej rokovanie v treťom štvrťroku tohto roku.
Najpálčivejšia je u nás stále situácia rómskych detí či chýbajúce sankcie pre dospelých za telesné tresty.
Deti si u nás zatiaľ môžu nárokovať svoje práva cez Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré podľa Petra Guráňa rieši vyše tridsať detských prípadov.
Detstvo sa dnes podľa odborníkov končí skôr ako v minulosti. Aj pod vplyvom moderných výdobytkov, ako mobilné telefóny či internet sa deti v skoršom veku zaujímajú nielen o najnovšie filmy a počítačové hry, ale aj o sex alebo o drogy.
„Pubertálne obdobie teraz nastupuje už okolo desiateho roku života dieťaťa. Z dlhodobejšej perspektívy je ich biologický vývin urýchlený. Skôr pohlavne dospievajú, skôr siahajú po prvých sexuálnych skúsenostiach,“ povedala psychologička Eva Smiková.
„Často ich považujeme za rovnocenných partnerov, ale vo svojom emocionálnom vývine sú stále deťmi. Takýmito by mali aj zostať,“ hovorí.
Autor: zu, čtk
