Vysoké Tatry stoja na prahu zmien. Ide o veľa - o prírodu, aj ambície využitia ich potenciálu, čoby atraktívneho centra cestovného ruchu. O (nielen) Vysokých Tatrách hovoríme s predsedom predstavenstva J&T REAL ESTATE Petrom Korbačkom.
J&T v Tatrách stojí za rekonštrukciou hotelov na Štrbskom Plese a v Starom Smokovci, plány má s lyžiarskym centrom v Tatranskej Lomnici.
Úrady predstavili návrh zonácie Tatranského národného parku. Je tým, čo Vysoké Tatry potrebujú?
Tatry sú momentálne veľmi chaotické. Stavia sa na výnimky - niekto si ich vie, niekto nevie vybaviť. Zonáciu treba tak ako jasné, štandardné pravidlá, je podkladom pre nový územný plán. Keď bude, bude aj zrejmé, čo sa dá a nedá. Zonácia vnáša pravidlá do Tatier, čo sa týka ochrany prírody i z hľadiska rekonštrukcií starej zástavby aj výstavby novej. Je to jednoznačne na prospech.
Ste developer, ktorého vplyv na ďalší rozvoj Vysokých Tatier nemožno uprieť. V čom je z vášho hľadiska ich najväčší potenciál?
Tak ako Bratislava má svoje prednosti - na jednom mieste žije veľa ľudí, sídlia tu zahraničné spoločnosti a je teda štandardným hlavným mestom atraktívnym pre developerov, potenciál Vysokých Tatier je v cestovnom ruchu a v prírodných danostiach. Skúsme jedno netradičné prirovnanie. Dubaj mal tiež jednu prírodnú danosť - krásne pláže s morom. Pred rokmi tam nič iné nebolo a oni dokázali zmeniť krajinu v pozitívnom zmysle slova na nepoznanie. Samozrejme, mali z čoho, štát investoval do infraštruktúry, aby tam bola pitná voda, cesty a tak ďalej. Vysoké Tatry sú podľa mňa v určitom ohľade krajšie ako Alpy, kde keď stojíte na kopci vidíte len ďalšie kopce.
V Tatrách, keď sa postavíte na kopec, vidíte Poľsko, Ukrajinu, Maďarsko, Českú republiku. Máte prehľad o celej krajine a ste v mikroklíme, ktorú dávajú len hory. Od kúpeľnej starostlivosti až po kultúrne a športové vyžitie majú Tatry na to, aby sa stali európskou jednotkou v cestovnom ruchu. A nehovorím iba o Vysokých, ale aj Nízkych Tatrách. Tatry sú výnimočné a zaslúžia si mať výnimočné aj služby.
Aby sa nestalo to, čo napríklad v Chorvátsku. Postavili krásne diaľnice, rozvíjajú služby a pre bežných ľudí spod hlavného mesta je drahé ísť na dovolenku k vlastnému moru...
Je pravda, kritizujú nás za to, že chceme Vysoké Tatry len pre bohatých. Ale aj v spomínanom Dubaji je drahší hotel na pláži, ako ten, čo je od nej ďalej. Čím vyššie je niečo v Tatrách, je logické, že sa to aj komplikovanejšie prevádzkuje. Služby, aby sa to všetko vyplatilo, musia byť lepšie a teda aj drahšie. Nie je pravda, že tí, čo majú nižší príjem sa do Tatier nedostanú, a že Tatry nebudú pre bežných ľudí, ktorých odtiaľ vytlačíme. Veď nemusia spať priamo v komplexe v Tatranskej Lomnici, ale v podhorí a kedykoľvek môžu do Tatier pricestovať. Tatry boli už kedysi postavené s vysokou pridanou hodnotou služieb. Má to jednoduchý dôvod - keď postavíte päťhviezdičkový hotel dole v Mengusovciach, nikto v ňom nebude bývať. Ale inak to bude, ak takýto hotel bude na Štrbskom Plese. Hovoríme o lokácii, ktorá platí aj v Bratislave. Čím viacej ste v centre mesta, tým je to drahšie, kvalitnejšie a luxusnejšie.
Čo Tatry potrebujú pre ďalší rozvoj, ak by mali byť, ako hovoríte, jednotkou v európskom cestovnom ruchu?
Je veľmi málo miest na svete, ktoré majú letisko dvadsaťpäť minút od miesta, kde v horách budete bývať. Keď idete v Kanade do Whistleru, po pristátí na najbližšom letisku vo Vancouvri vás ešte čaká jeden a pol hodinová cesta. To isté platí pre Denver, neposkytuje to ani Aspen, kde síce je letisko, ale len pre malé privátne lietadlá. V Innsbrucku je letisko parametrami porovnateľné s popradským, ale autom do doliny to trvá hodinu. Blízko k hotelom je zo St. Moritz, ale ani tam tiež nepríde naraz jedným lietadlom stopäťdesiat ľudí.
Letisko už teda majú. Čo ale treba dobudovať?
No, samozrejme, ďalšiu infraštruktúru. A na tom sa zhodneme aj s ochranármi. Existuje plán mesta Vysoké Tatry i prešovského vyššieho územného celku, ktorý podporuje aj samospráva z poľskej strany, na dobudovanie železnice. Tá by sa mala na niektorých úsekoch zdvojkoľajniť, mali by sa zväčšiť polomery zákrut a železnica by sa mala predĺžiť z Tatranskej Lomnice až na letisko a spojiť by sa mala aj so Zakopaným na poľskej strane. To by malo zvýšiť flexibilitu pracovnej sily a znížiť počet áut, ktoré sa pohybujú v Tatrách.
Teraz sa zvyčajne uprednostňuje ísť autom až k vleku...
Po týchto vylepšeniach bude pohodlnejšie ísť električkou. V rámci Tatier navyše budete môcť byť jeden deň na Štrbskom plese, druhý deň v Zakopanom a potom pôjdete do Tatranskej Lomnice. Tatry ponúkajú veľa možností. Okrem dobudovania tejto infraštruktúry treba ešte rozlietať letecké linky. Aby boli Tatry stredoeurópskym strediskom, je potrebné, aby fungovali pravidelné linky medzi Popradom a Prahou, Varšavou, Berlínom, Sankt Peterburgom, Mosk-vou a Kyjevom. Potom ku nám budú turisti chodiť, pretože z Varšavy do Popradu je to polovica cesty ako do Álp. Problémom sú tiež chýbajúce diaľnice. Ale to je globálny problém Slovenska. K infraštruktúre treba v Tatrách ešte dobudovať služby, vymedziť miesto na cyklotrasy, prechádzky, lyžovanie, golf, hiking či wellness. Z tohto hľadiska vnímame ostatných podnikateľov v Tatrách, ako aj prevádzkovateľov ostatných stredísk ako partnerov a nie ako konkurentov. V prvom rade musíme spojiť sily, aby zahraniční turisti objavili Slovensko. Keď sa nám ich podarí k nám prilákať, zarobíme viac všetci.
Dá sa ustriehnuť, aby ich nebolo až priveľa?
V Tatrách sú tri strediská, Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica. Ich ubytovacie kapacity nebudú rásť, zostanú rovnaké, alebo sa ešte znížia. Podnikatelia rýchlo prídu na to, že je lepšie ubytovávať na izbe za vyššiu cenu dvoch hostí namiesto štyroch za menej peňazí. Tým sa udržia kapacity a zvýši sa úroveň služieb.
Vo Švajčiarsku sa v horách stretnete so zákazom áut a so zavedením ekologickej dopravy. Plánuje sa niečo také pre návštevníkov i hotelových hostí aj u nás?
Také niečo budeme mať na Štrbskom Plese. Keď sa dokončia práce na hoteloch Kempinski, Helios, Patria, ktorá nám nepatrí, alebo aj FIS, môžu mať po štyri či desať takýchto áut. Keď sa povedzme v hotelu Kempinski ubytuje rodina s malými deťmi a budú chcieť využiť služby viac na rodiny orientovaného Heliosu, odvezú sa v rámci takejto dopravy a naopak.
Tatry, to ale nie sú len viachviezdičkové hotely. Čo podhorie?
Zatiaľ čo v horách je priestor na rekonštrukcie už zastavaného, v podhorí sa dá budovať. Nie je pritom určené, že by penzióny pod Tatrami, kde sa nedajú jednoznačne určiť hviezdičky, mali využívať len chudobní. Malé penzióny s adekvátnymi službami majú svoje kúzlo a sú ľudia, ktorí vyhľadávajú rodinnú, osobnú atmosféru takýchto zariadení a o hotely nestoja. Priestor pre rozvoj je obrovský.
V podtatranskom regióne môžu žiť aj zamestnanci horských centier. Keď uskutočníme naše zámery, len my zamestnáme okolo dvetisíc ľudí. Sekundárne Tatry vytvoria dvanásť až pätnásť tisíc pracovných miest. A všetci budú musieť niekde bývať.
Do kedy by mohli takto Vysoké Tatry komplexne fungovať?
Ak bude zonácia, ak bude územný plán, tak z hľadiska našich investícií, ktoré plánujeme urobiť, do piatich rokov môžu Tatry vyzerať celkom inak ako v súčasnosti. Kompletne bude dobudované stredisko v Tatranskej Lomnici i v Smokovci a z hľadiska nehnuteľností - hotelov - v tom čase by mali byť zrekonštruované alebo znovupostavané.
A za nami ide celý rad drobných investorov, ktorí vedia dotiahnuť aj služby aj zhodnotiť stávajúce nehnuteľnosti a, samozrejme, samospráva, aby dokončila drobnú infraštruktúru, chodníky, dopravu a pod. Veľa z tohto môže zaplatiť aj Európska únia.
Nedá sa nevšimnúť, že cez 1. garantovanú sa J&T dostáva aj do Nízkych Tatier. Čo s nimi plánujete?
J&T, ktorá zastupuje klientov - akcionárov 1. garantovanej, získala na valnom zhromaždení veľkou väčšinou mandát od akcionárov, aby riešila situáciu v podnikoch, ktoré do 1. garantovanej patria. Medzi nimi je aj Jasná Nízke Tatry. Podniky sme posilnili manažérsky, v niektorých prípadoch kapitálovo, či právne. Máme skúsenosti z Vysokých Tatier a tie chceme využiť aj v Nízkych Tatrách.
