BRATISLAVA. Ženský volejbalový klub zo Senice krátko po zisku tretieho majstrovského titulu za sebou ostal bez hlavného sponzora. Firma OMS s ním ukončila spoluprácu.
„Dôvodom sú meniace sa vlastnícke pomery v OMS. Firma má nového majoritného vlastníka, ktorý s podporou volejbalového klubu v Senici nesúhlasí,“ cituje stredajšie vydanie denníka Šport jedného zo spolumajiteľov firmy Vladimíra Levárskeho. Ten vysvetlil, že on je menšinovým vlastníkom firmy a situáciu nemohol nijako ovplyvniť.
„Spoliehal som sa a dúfal som, že nás firma potiahne ešte aj v budúcej sezóne. Mali sme rozrobené kontrakty s hráčkami, pracovali sme na doplnení kádra. Nakoniec sa situácia vyvinula inak. Oficiálne stanovisko sme dostali 16. mája,“ povedal nám včera Vladimír Sirvoň, tréner i športový riaditeľ klubu.
Problém, ako narýchlo zohnať nového hlavného sponzora alebo aspoň dať dokopy potrebný balík peňazí, je o to zložitejší, že už zajtra je posledný termín podania prihlášky pre účasť v niektorom z európskych pohároch.
„V hlave mám niekoľko scenárov, tým najhorším je pre nás asi ten, že by sme hrali len domácu extraligu. Lenže v tejto sezóne sme mali v družstve okrem legionárok už aj osem slovenských hráčok, väčšina je v širšom kádri ženskej reprezentácie. Aby sa posúvali vyššie, potrebovali by medzinárodnú konfrontáciu.“
Ak by sa Senica neprihlásila do žiadneho pohára, nemohla by pravdepodobne hrať ani Stredoeurópsku ligu, ktorú v posledných dvoch sezónach vyhrala. Európska volejbalová konfederácia totiž podmieňuje štart v nej účinkovaním v európskom pohári.
„Každé rokovanie potrebuje čas, nie je to zo dňa na deň. Do zajtra musíme podať prihlášku do európskych pohárov na našej federácii. Poprosíme ju o zhovievavosť, aby sme svoje definitívne rozhodnutie mohli oznámiť až v stredu. Federácia v ten deň musí slovenské prihlášky poslať. Účasť v pohárovej Európe niečo stojí a nemôžeme riskovať, že sa prihlásime a potom nebudeme mať peniaze, aby sme zápasy odohrali. To by nás čakala pokuta okolo 25– až 30–tisíc eur a dva roky zákazu hrať v pohároch. To by sme si poriadne skomplikovali situáciu,“ vysvetľuje Sirvoň, ktorý pripúšťa, že by išiel aj do rizika, ale len minimálneho.
„Bol by som rád, ak by sme mali podpísanú aspoň zmluvu, aj keby peniaze ešte na účte neboli. To je riziko, ktoré by som pripustil.“
