Šimon Peres to ide skúsiť znova. Muž, ktorý je v izraelskom verejnom živote a politike prakticky od vzniku štátu Izrael, sa druhýkrát vo svojej kariére bude usilovať o prezidentský post.
Včera oficiálne oznámil svoju kandidatúru s tým, že už nie je najmladší (má 83 rokov) a prezidentský úrad bude zrejme posledným postom, na ktorom bude môcť slúžiť Izraelu.
Vyjde mu to druhýkrát?
Jeho prvý pokus stať sa prezidentom sa pred siedmimi rokmi skončil fiaskom, keď ho prekvapivo porazil Moše Kacav. Ten Kacav, čo z úradu odchádza s obvineniami zo znásilnenia a iných trestných činov.
Hoci Šimon Peres je už doma pomaly inštitúciou a kandiduje za stranu Kadima, ktorá má v parlamente najviac hlasov, 13. júna mu to znovu nemusí vyjsť. Voľba prezidenta v Knessete je tajná a nie všetci vlastní hodlajú Peresa podporiť.
Podľa denníka Jerusalem Post minimálne piati poslanci Kadimy, ktorí ho naoko verejne podporujú, vraj zahlasujú inak. Peres sa tak bude musieť spoliehať na podporu ultraortodoxnej strany Šas, čo je pre neho nočná mora.
Práve poslanci Šasu ho totiž pred siedmimi rokmi zrejme „podrazili“ a on prišiel o kreslo prezidenta. Mnohí Izraelčania sa vicepremiérovi Peresovi čudujú, že v jeho veku a s jeho celkom slušnou (hlavne v zahraničí) reputáciou sa ide ešte púšťať do pomerne riskantného podniku.
Na to, aby sa vzdal šance, je však príliš ambiciózny a hrdý. O Peresovi sa hovorí ako o večne porazenom, ktorý má však zázračnú schopnosť otriasť sa a ísť ďalej. Jeho ťažko prekonateľnú schopnosť udržať sa vo vysokej politike najviac dokumentuje fakt, že od roku 1969 slúžil vo väčšine izraelských vlád.
Peresovi rivali
Jeho rivalmi v boji o post, ktorého autoritu ťažko poškodili Kacavove eskapády, sú zatiaľ kandidát opozičného pravicového Likudu Reuben Rivlin a labouristka Collete Avitalová.
Obaja svoju kampaň spustili už pred mesiacom a práve toľko „obiehajú“ poslancov Knessetu a snažia sa zaistiť si ich podporu. Peres sa zatiaľ spolieha na sľub svojho straníckeho šéfa Ehuda Olmerta, že mu „naženie“ dostatok hlasov.
Ak nie, bude koniec politickej kariéry muža, čo sa po každej svojej prehre naširoko usmieval, skutočne trpký.
Šimon Peres
Šimon Peres (Perske) sa narodil v dnešnom Bielorusku.
Bol premiérom, ministrom obrany, zahraničia aj financií.
Ako jedna z najvýraznejších tvárí izraelskej ľavice sa po 60 rokoch rozhodol zmeniť politickú orientáciu a v roku 2005 vstúpil do centristickej Kadimy založenej jeho politickým rivalom Arielom Šaronom.
Spolu s Jicchakom Rabinom a Jásirom Arafatom dostal Nobelovu cenu mieru v roku 1994.
Jeho manželka Sonia sa roky drží mimo verejného života, vraj pre to, že sa dala na náboženstvo, podľa bulváru pre to, že sa jej nepáčil Peresov dlhoročný nadštandardný vzťah s jeho protikandidátkou Collete Avitalovou.
Autor: Tel Aviv
