Spor o základne amerického protiraketového systému v Česku a Poľsku sa vyostruje. Obe strany, priaznivci aj odporcovia základní, vyťahujú čoraz nezmyselnejšie argumenty. Čechov najprv šokoval podpredseda vlády Alexander Vondra, keď v debate v Českej televízii varoval, že odmietnutie základne by mohlo spôsobiť narušenie spojeneckých zväzkov, na ktorých je postavená bezpečnosť a obranná politika krajiny. „Ak bude zle, nikto nám potom nemusí pomôcť,“ vysvetľoval Vondra.
Znovu na vojnu?
Odmietnutie radarovej základne by podľa neho mohlo mať nepríjemné dôsledky. Okrem iného sa v budúcnosti nedá vylúčiť , že by sme museli obnoviť povinnú vojenskú službu,“ vyhlásil Vondra. Vojenskú službu v Česku zrušili v roku 2005 v rámci vojenskej reformy. Jej najdôležitejšia časť bola prechod na profesionálnu armádu.
Vondrovo vyhlásenie spočiatku vyzeralo ako obyčajný úlet. „Bol by asi šťastný ako blcha, ak by mohol vrátiť čas pred toto svoje bum-bum, ratata,“ napísali v komentári Lidové noviny. Vondrove slová však v pondelok televízii zopakoval i premiér Mirek Topolánek.
Obnovenie nepopulárnej povinnej vojenskej služby odmietli Topolánkovi koaliční partneri aj opozícia. „Chcú postrašiť mladých, aby súhlasili s radarom. Môžem im odkázať, že tie dve veci spolu nesúvisia,“ reagoval šéf komunistov Vojtěch Filip. Tí pritom odmietajú nielen radar, ale v minulosti odmietali aj zrušenie vojenskej služby.
Čudné argumenty zaznievajú aj z druhej strany. Denník Izvestija včera americké základne v Česku a Poľsku opäť vykreslil ako súčasť amerického útočného plánu proti Rusku a popísal, ako by proti nim ruská armáda zasiahla. Na radar v Česku vraj môže vystreliť až desať medzikontinentálnych balistických rakiet či riadených striel s jadrovými hlavicami. Tie sú vraj nutné, aby bolo zaistené zničenie cieľa.
Izvestija je denník blízky Kremlu a sprostredkováva jeho názory. Útok raketami či jadrovými hlavicami na jeden radar je však nezmyselný a je podobným strašením ako Vondrova vojenská služba.
