Ak je pravda to, čo sa o Annaudovom filme píše, nechcel režisér nakrútiť film o stalingradskej bitke, ale o sile ruskej vojnovej propagandy. Okrem toho bolo treba Američanom predstaviť rozmer bojov v Rusku, aby si uvedomili, že vojnu nevyhrali v Normandii.

Ruskí politruci preto vo filme revú na vojakov, že nesmú ustúpiť ani o krok, oddiel hlavného hrdinu dostáva len jednu pušku na dvoch vojakov a rúti sa cez námestie proti guľometom presne ako v prvej svetovej vojne.

Až mladý perspektívny politický dôstojník objaví, že strieľať vojakov, ktorí ustupujú, nie je najlepšie riešenie, že armáda musí dostať chuť do boja, že potrebuje vzory, o ktorých sa bude písať v novinách. Na tento účel je ideálny lovec vlkov z Uralu Vasilij Zajcev, z ktorého sa stane najslávnejší odstreľovač.

Na konci roku 1942 však vojna v Sovietskom zväze netrvala dva mesiace, ale takmer rok a pol. Sovieti sa už naučili ustupovať, keď odpor nestál za utrpené straty. Stalingrad v skutočnosti bránili najkvalitnejšie jednotky. Sila propagandy bola v štáte, ktorý z nej žil, známa a používali ju od prvých dní.

Že mali Sovieti počas vojny obrovské straty a dokázali svojich ľudí do krajnosti terorizovať, to ale treba americkému divákovi vysvetliť. Samozrejme, s príslušnou dávkou patetizmu. V tom povesť, ktorá filmu predchádzala, v ničom neklamala. Patetizmus zrejme k najväčšej bitke histórie patrí, ten vo filme však nie je rusky zemitý, ale americky sladkastý. To, čo film ukazuje, sa určite na východnom fronte stávalo – natlačené do pomerne krátkeho úvodu to však vyznieva nepresvedčivo.

Po príchode nemeckého snajpera (skvelý Ed Harris), Annaud trochu na bitku zabúda. To, že pre súperov začne byť zaujímavé len víťazstvo v tomto súboji, je pochopiteľné, vyzerá to však, že im armády uvoľnili Stalingrad pre ich vlastnú realizáciu. Dunenie delostreľby znie akoby z diaľky, domy i továrenské haly sú úplne prázdne. Tak nezostal ani priestor ukázať, čo sa vďaka Vasilijovi Zajcevovi a jeho mýtu v správaní Rusov zmenilo.

Akoby scenáristom stalingradská bitka a súboj odstreľovačov nestačili na nakrútenie dostatočne zaujímavého filmu, snažia sa do ich príbehu vniesť dramatično za každú cenu. Rus potom vyznieva ako naivný školák a Nemec ako odstreľovačský boh a tak trochu exhibicionista. O to nepresvedčivejšie je, že sa nakoniec nechá zastreliť ako malý chlapec.

O tom, že sa v Stalingrade odohral súboj odstreľovačov, sa vie. Nikto nevie, ako presne vyzeral. Mohlo to byť práve tak, ako v tomto filme, ale kto tomu uverí?

BORIS ZEMKO