BRATISLAVA. Ruský premiér Michail Fradkov a jeho ukrajinský kolega Viktor Janukovyč sa cez víkend na stretnutí predsedov vlád krajín Spoločenstva nezávislých štátov dohodli, že v polovici júna podpíšu v Petrohrade dohodu o vybudovaní novej železničnej trate spájajúcej Áziu s Európou. Povedal to riaditeľ ukrajinského Inštitútu politických analýz a medzinárodných štúdií Sergej Tolstov pre ruskú Nezavisimuju gazetu .
Trasa by mala ísť z Číny cez Vladivostok, Novorosijsk až do ukrajinskej Odesy. Tam by sa prepravovaný tovar preložil na lode a smeroval ďalej do európskych krajín. Buď cez Čierne a Stredozemné more na juh Európy alebo cez rumunský prístav Konstanca ďalej po Dunaji až po Hamburg.
Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku si myslí, že nový rusko–ukrajinský projekt „má opodstatnenie, nakoľko objemy prepravovaných tovarov z Číny a Indie budú naďalej narastať“.
Podľa riaditeľa Výskumného ústavu dopravného zo Žiliny je predčasné hovoriť, či by mala nová ukrajinsko-ruská trať vplyv na ohlásený projekt širokorozchodnej trate u nás. Zastáva skôr názor, že nebude mať ani pozitívny, ani negatívny vplyv.
Aj podľa Dulebu je predčasné hovoriť, či to ovplyvní objemy nákladov, ktoré by sa mohli transportovať cez naše územie. To bude možné až vtedy, keď bude známa štruktúra a objemy tovarov z Ázie do Európy.
Rentabilnosť projektu bude známa do štyroch mesiacov
Myšlienku vybudovať cez celé Slovensko širokorozchodnú železnicu otvorila ruská strana počas nedávnej návštevy premiéra Roberta Fica. Trať by mohla v budúcnosti viesť z Bratislavy až do Viedne.
Podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho je celá filozofia projektu založená na tom, že „Čierna nad Tisou by riešila sypké materiály a kontajnerová preprava by sa posunula ďalej“. Ak by túto trať nevybudovalo Slovensko, pokúsia sa podľa neho o to iné krajiny.
Expertná komisia ministerstiev dopravy a hospodárstva má do štyroch mesiacov rozhodnúť, či sa dobuduje širokorozchodná trať z Čiernej nad Tisou až do bratislavského prístavu. V komisii budú zástupcovia ruskej a slovenskej strany. „Zatiaľ táto komisia nie je ustanovená, sformovať sa má mesiac po podpísaní memoranda medzi ruskou a slovenskou stranou,“ povedal hovorca rezortu dopravy Marián Jánošík.
Podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka je pre ruskú stranu dôležité dostať sa k Dunaju. „Myslím si, že z hľadiska transportu by to pomohlo Slovensku,“ povedal minister.
„Z dopravného hľadiska tento projekt nie je nezmyselný. Potrebné je však nájsť odpovede na niektoré zásadné otázky,“ povedal Palčák.
Podľa neho nie je k dispozícii zatiaľ žiadna štúdia, ktorá by vyčíslila objem financií potrebných na výstavbu železnice cez Slovensko. Zároveň je nutné „vyčísliť návratnosť projektu a objem tovarov, ktoré sa budú musieť cez novú trať prepraviť, aby bola z ekonomického hľadiska efektívna,“ povedal.
Otázna širokorozchodná
V súčasnosti sa z Ukrajiny a Ruska prepravuje po slovenských tratiach približne 6 miliónov ton tovarov ročne. Ak by mal byť celý projekt dlhodobo udržateľný, „z východu by k nám musel smerovať tovar v objeme 30 až 40 miliónov ton ročne“, povedal Palčák.
Problém môže nastať, ak „ruská strana nebude schopná garantovať takéto vysoké množstvá prepravovaných tovarov“, povedal Palčák.
Závažným problémom sú aj stavebné kapacity. V súčasnosti prebieha modernizácia slovenských častí transeurópskych železničných koridorov. Je otázne, či okrem peňazí, či už štátnych alebo súkromných, budú aj stavebné firmy schopné splniť očakávania navrhovateľov projektu.
