Rezort spravodlivosti odmieta, že zníži sadzby aj pri obzvlášť závažných trestných činoch. Pracovný návrh novely Trestných kódexov však o takejto úprave hovorí.

BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti včera prezradilo niektoré z pripravovaných zmien Trestných kódexov.

Tie platia vyše roka a rezort ich ide zásadne meniť. Vraj chce napraviť to, čo pokazil predchádzajúci minister Daniel Lipšic. Zo sudcov údajne urobil štatistov, ktorí nemohli slobodne rozhodovať o výške trestov.

Podľa pracovného návrhu Trestného zákona, ktorý ako prvá zverejnila agentúra ČTK, by sa mali znižovať dolné sadzby aj za závažné trestné činy.

Ministerstvo spravodlivosti pôvodne hovorilo o zmiernení trestov pre mladých páchateľov, teraz navrhuje paušálnu zmenu výšky trestov. Vo viacerých prípadoch mení rozpätie, podľa ktorého sudcovia majú posielať páchateľov za mreže.

Pracovný návrh

Pracovný návrh novely Trestného zákona sa zaoberá aj vraž­dami, sexuálnym násilím, zneužívaním či týraním. Ide len o pracovný návrh, ktorý už neplatí, tvrdilo včera ministerstvo.

Zmeny priznáva pri lúpeži, vydieraní, ale aj pri znásilnení. Podľa štátnej tajomníčky Anny Vittekovej (Smer) sa rezort snaží Trestný zákon len opraviť. Ten je pritom platný zhruba rok. Podľa Vittekovej sudcov postavil do úlohy štatistov – matematikov, ktorí nemohli slobodne rozhodovať o výške trestov. Chce im dať teraz viac slobody pri rozhodovaní.

Kritik Lipšic

Exminister Daniel Lipšic (KDH), ktorý nový Trestný zákon a Trestný poriadok pripravoval, je z návrhov ministerstva zhrozený. „Ak by návrh novely zákona pripravovala skupina vrahov, recidivistov a pedofilov, návrh by nevyzeral inak,“ zhodnotil jednu z pracovných verzií návrhu Trestného zákona.

Podľa nej by sa mala znížiť sadzba aj pri úkladnej vražde, vražde, sexuálnom násilí aj sexuálnom zneužívaní. Lipšic hovorí, že by bola ohrozená bezpečnosť na Slovensku. Ministerstvo tvrdí, že ide len o pracovný návrh, ktorý už neplatí a vôbec nechce pomáhať zločincom.

Podľa Lipšica podobne argumentoval rezort vlani v lete, keď sa zvažovalo rušenie Špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry. Aj vtedy hovoril, že ide len o pracovný návrh a napokon ho o niekoľko mesiacov predložil minister vláde.

S novými Trestnými kódexami, ktoré platia vyše roka, nesúhlasili ani mnohí sudcovia. Predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne Monika Jankovská, ktorá je aj členkou celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska, sa so zmenami stotožňuje.

Novelou sa podľa nej nebudú sadzby len znižovať. Aj ona pociťovala zákon ako dosť obmedzujúci.

Lobovanie advokátov

Na znižovanie sadzieb tlačili advokáti. Tí majú zastúpenie v komisii, ktorá na ministerstve Trestné kódexy pripravuje. Ministerstvo odmieta, že podľahlo tlaku advokátskej komory.

Meniť sa nebudú len sadzby trestov, odsúdení by sa mohli dostať rýchlejšie na slobodu. Za obzvlášť závažné zločiny mohli byť dosiaľ páchatelia prepustení po uplynutí troch štvrtín trestu. Teraz by to mohlo byť už po dvoch tretinách. Pôvodné znenie zákona považuje návrh za príliš prísny. Uľahčiť by sa mohlo aj páchateľom vrážd či znásilnení s nižšou sadzbou trestu. Teraz môžu žiadať o prepustenie po uplynutí polovice trestu. Dosiaľ pre nich platili dve tretiny.

Zásah do trikrát a dosť

Ministerstvo ruší aj zásadu, vďaka ktorej hrozil páchateľom viacnásobných trestných činov vyšší trest. Ak rezort s návrhom uspeje, sudca bude môcť odsúdiť páchateľa štyroch lúpeží len za jednu.

Obmedzenia pripravuje aj pre zásadu trikrát a dosť. Tá sa bude po novom vzťahovať len na obzvlášť závažné trestné činy: viacnásobné vraždy, terorizmus a organizovaný zločin. Podľa Lipšica sa tak fakticky zruší.

Zmeny pripravuje aj pri Trestnom poriadku. Nebude už pôsobiť aktívny agent. Počíta sa aj s odškodnením obžalovaného, ak sa mu nepreukáže vina.

Trestné kódexy malo ministerstvo predložiť vláde v máji. Priznáva, že termíny nestíha. Vraj za to môže množstvo pripomienok, ktoré odbornej komisii prichádzajú.

Šéf sekcie trestného práva Štefan Minárik odhaduje, že koncom júla by mohlo ministerstvo návrh kódexov už predložiť na pripomienkovanie. Následne ho schváli vláda a potom sa k nemu dostanú poslanci.

Ministerstvo tvrdi:

• lúpež – namiesto 7 až 12 rokov sadzba 5 až 15 rokov
• vydieranie – namiesto 2 až 6 rokov sadzba 1 až 5 rokov
• znásilnenie– namiesto 7 až 15 sadzba 3 až 10 rokov
• ublíženie na zdraví – namiesto 2 až 5 rokov sadzba 3 až 8 rokov
• krádež – namiesto 0,5 až 3 roky sadzba 1 až 5 rokov

• úkladná vražda – namiesto 20 až 25 rokov sadzba 15 až 25 rokov
• vražda – namiesto 15 až 20 rokov sadzba 10 až 20 rokov
• znásilnenie – namiesto 7 až 15 rokov sadzba 5 až 12 rokov
• znásilnenie (s ťažkou ujmou) – namiesto 15 až 20 rokov sadzba 12 až 20 rokov
• sexuálne násilie– namiesto 5 až 10 rokov sadzba 3 až 10 rokov
• sexuálne zneužívanie – namiesto 7 až 12 rokov sadzba 5 až 12 rokov
• týranie(s ťažkou ujmou) – namiesto 7 až 15 rokov sadzba 3 až 10 rokov

Kto sa dopustí verbálne alebo fyzicky, verejne, alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti, alebo výtržnosti najmä tým, že

a) napadne iného, hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku,

b) hrubým spôsobom ruší zhromaždenie občanov alebo priebeh športového podujatia

c) vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku, vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík na takom mieste, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(r)

Detvai: Znižovanie sadzieb vítame

Znižovanie sadzieb pre páchateľov presadzovala advokátska komora. Jej prezident Štefan Detvai preto iniciatívu ministerstva zatiaľ víta.

Čo hovoríte na návrh ministerstva spravodlivosti znižovať niektoré sadzby trestov?

„Túto iniciatívu vítame. Striktne stanovené trestné sadzby a navyše veľmi prísne, nikdy ešte nevyriešili kriminalitu v spoločnosti. Ak ju chceme riešiť, dá sa riešiť, len ak ju dokážeme odhaľovať a preukázať. Podstata by mala byť v objasňovaní. To, čo je dokázané, môže byť žalovateľné.“

Ale veď tí, ktorým vina bola dokázaná, boli odsúdení aj dosiaľ, len prísnejšie.

„V prípade striktných sadzieb mnohokrát páchatelia vzhľadom na všetky okolnosti môžu byť nespravodlivo potrestaní, pretože niekedy je prísna sadzba a sudca nemá možnosť ukladať trest mimo nej. Hoci sú rôzne okolnosti, ktoré by odôvodňovali miernejší, spravodlivejší trest. Dolné hranice trestných sadzieb sú také vysoké, že sudca nemá možnosť rozhodovať spravodlivo. Ak má vysokú dolnú hranicu, mnohokrát rozhoduje proti svojmu svedomiu a je to proti spravodlivosti.“

Vysoké sadzby ste kritizovali do začiatku a teraz ste ich pripomienkovali. Dohodli ste sa na tejto zmene už s ministerstvom?

„Na ministerstve vznikla komisia, v ktorej sme mali zastúpenie aj my. Presadzujeme záujmy našich klientov, teda náš pohľad na kódexy.“

Pýtam sa, či ste sa na znížení sadzieb už s ministerstvom dohodli.

„Nie, na tom sa ešte stále pracuje.“

Ako hodnotíte slová exministra Lipšica, že „ak by návrh novely zákona pripravovala skupina vrahov, recidivistov a pedofilov, návrh by nevyzeral inak “?

„Vážim si pána poslanca Lipšica, až na to, že sú ľudia, ktorí majú dlhoročné skúsenosti s trestným právom. Jeho nepovažujem za odborníka v trestnom práve.“

(vev)

Heretik: vysoký trest neodstraší

Výška trestu konanie páchateľov príliš neovplyvňuje, hovorí psychológ a súdny znalec ANTON HERETIK, ktorý sa zaoberá zločinom.

Môžu vysoké tresty zaručiť nižšiu kriminalitu?

„Je to príliš všeobecná otázka. V každom prípade znižujú kriminalitu tým, že páchatelia sú dlhšie vo väzení a spoločnosť je chránená. Otázne je, či dlhší trest spĺňa nápravnovýchovnú funkciu.“

A spĺňa?

„Vždy je to len o tom, že nesmú byť jednotné tresty pre všetkých. Musia sa posudzovať podľa toho, či páchateľ má dobrú prognózu resocializácie, alebo nie.“

Ako to býva s návratom do normálneho života u páchateľov závažných trestných činov?

„Je to veľmi komplikované a záleží na tom, ako ich dokáže nápravnovýchovné zariadenie na to pripraviť. Či fungujú výstupné oddelenia, v ktorých sa človek pripravuje na život mimo. Ak áno, tak má väčšiu šancu sa zaradiť.“

Odstrašia páchateľa vysoké tresty?

„To ani nie. Odstrašujúca úloha je veľmi nízka.“

Môže ovplyvniť kriminalitu, ak sa znížia dolné sadzby trestov pri závažných trestných činoch?

„Nie je rozhodujúce, či niekto za zločin dostane trestnú sadzbu desať, alebo osem rokov. Ide o jednotlivca, ako ho posúdime. Či má šancu na prevýchovu. Keď nie, tak čím dlhšie, tým lepšie.“

Treba pracovať s každým páchateľom a skúmať ho, či sa dá prevychovať?

„Áno, presne tak.“

(vev)

Stĺpček Romana Pataja
Zmeny

Medzi zvyšovaním trestov a poklesom trestnej činnosti neexistuje priama úmera. Dokazuje to prax v štátoch, kde majú trest smrti. Ak teda minister spravodlivosti Harabin hovorí o znižovaní nie­kto­rých trestných sadzieb, nemusí to znamenať nič zlé. Keď Daniel Lipšic presadil ich zvýšenie, tiež mal kopu odporcov (nie zločincov).

Na druhej strane nové Trestné kódexy platia smiešne krátko. Dlhé roky ich pripravovala komisia zložená z popredných právnikov ako reakciu na 40–ročné trestné normy. Teraz si Harabin vytvoril novú skupinu právnikov a tá vytvorí jemu sympatickú verziu Trestného práva. A čo urobí jeho nástupca? Dočkáme sa ďalšej radikálnej zmeny? Asi. Takto však stabilitu právneho systému nevybudujeme. Nad jeho neprehľadnosťou spôsobenou nekonečným novelizovaním zákonov pritom už dnes nariekajú právnici aj občania.

To všetko preto, lebo si politici často z práva robia bojisko a minister Harabin je toho ukážkovým príkladom. Možno by už mal prestať s rušením Lipšicových reforiem a predstaviť svoju víziu. Bolo by načase.